Teraz, keď Brexit je už viac menej hotová vec – či už tento mesiac alebo v máji, či už s dohodou s EÚ alebo bez nej, môžeme začať hovoriť aj o tom, aké boli jeho niektoré menej zjavné príčiny a ako s tým súvisí Slovensko. Má stav „právneho“ štátu, alebo ako sa …

Brexit a Slovensko

… hovorí v Británii, „vlády práva“, aj na Slovensku niečo spoločné s Brexitom?

Možno áno. To preto, že tí, čo chceli poukazovať ako neprimerané pre Britániu jej členstvo v spolku štátov, kde nefungujú súdy a polícia, ľahko (a oprávnene) mohli poukázať aj na Slovensko ako príklad štátu nehodného na to, aby s ním Británia zdieľala jeden právny systém.

Británia je najstaršou demokraciou na svete a pre ostatné krajiny vzorom toho, ako má vyzerať krajina, kde vládne právo a spravodlivosť. Skutočnosť, že viaceré krajiny (a niekedy aj orgány Európskej únie samotné) sa nechovajú podľa základných zásad práva, ktoré sú Britom tak vlastné, bola pre mnohých brexitérov minimálne zámienkou, ak nie ozajstným dôvodom, pre podnecovanie k odchodu Británie z Európskej únie.

Na tieto myšlienky som si spomenul v súvislosti s vystúpením, ktoré známy konzervatívny člen britskej Konzervatívnej strany, a jeden z hlavných podporovateľov Brexitu, Jacob Rees-Mogg, ešte v roku 2013 mal na stretnutí Oxford Union Society, kde sa zaujímaví (a často aj kontroverzní) rečníci pravidelne snažia upútať pozornosť poslucháčov z radov tejto vyberanej spoločnosti.

Argumentácia Jacoba Rees-Mogga bola riadne šťavnatá a politická, povýšenecká a euroskeptická, ale jej jadro znelo pravdivo. To preto, že sa týkalo rozdielu medzi váhou, ktorú právnemu štátu a otázkam spravodlivosti kladie Británia a ktorú im kladie Európska únia a jej niektoré štáty. Z tých štátov (milosrdne pre Slovensko) spomenul len Chorvátsko, ktoré práve vtedy bolo na pretrase pre to, že aktuálna hodnotiaca správa hovorila o jeho nedostatočne nezávislom súdnictve a skorumpovanej polícii, teda o zlyhaniach štátu, ktoré sú Britániu a Britov jednoducho cudzie a opovrhnutiahodné. Pripomínam poslednú správu Európskej komisie, z ktorej treba urobiť záver, že keby spomínaný prejav odznel dnes, je pravdepodobné, že miesto Chorvátska by bolo spomenuté Slovensko.

Jacob Rees-Mogg ale hovoril tiež o tom, že keď pár rokov pretým Rada Európskej únie rozhodla, že je treba kvôli kríze krátiť mieru zvýšenia platov európskych úradníkov, Európska komisia sa obrátila na Európsky súd a ten rozhodol, že žiadne krátenie nebude. Pritom však sudcovia tohto súdu rozhodovali aj o svojich vlastných platoch (miere ich zvýšenia), o čom sa Jacob Rees-Mogg vyjadril ako o nepredstaviteľnej nehoráznosti.

Iste, jednalo sa vtedy o prehnanú rétoriku s cieľom zaujať a získať politický výtlak, podobne, ako sme to aj od tohto politika videli neskôr pri komentovaní podmienok Brexitu a ako to vidíme aj u mnohých iných politikov každý deň. Tieto idey o tom, že Európskou úniou a jej niektorými štátmi lomcuje bezprávie a porušovanie základných princípov právneho štátu, však boli jeden (a nie falošný) argument brexitérov, ktorý ani nemuseli príliš zveličovať (ako mnohé iné), aby presvedčili väčšinu svojich voličov, že Británia odchodom z EÚ nemá čo stratiť.

Či a čo Británia Brexitom stratí ešte len uvidíme. Som si ale istý, že Slovensko Brexistom stráca veľa. V čase, kedy Slovensko potrebuje všetku dostupnú pomoc na to, aby zvrátilo svoje smerovanie do priepasti bezprávia vytvoreného súdnictvom ovládaným harabinovskou mentalitou a komunistickými kádrami, totiž Británia mohla a mala byť dôležitým činiteľom a vzorom na ceste k náprave. Bez Británie bude táto cesta Slovenska oveľa ťažšia.

Autor článku: Alojz Baránik

Kandidát na europoslanca Alojz Baránik v eurovoľbách 2019 kandiduje za stranu Sloboda a Solidarita z druhého miesta, ako člen TOP tímu Jurzyca-Baránik-Ďuriš Nicholsonová. Je dlhoročný právnik a tímlíder SaS pre spravodlivosť. Slovensko by jeho zvolením získalo zástupcu vo Výbore pre právne otázky (JURI), v ktorom sa schvaľujú dôležité zákony aj pre Slovensko.

Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>