Právny štát je štát, v ktorom vládne právo. Obyvatelia, rovnako ako aj štát a štátne orgány, nestoja nad právom a sú viazaní jeho pôsobením. V právnom štáte musia byť dôsledne dodržiavané princípy právneho štátu, ktoré tvoria jeho základný pilier. Zásada právneho …

Právny štát a čerpanie eurofondov - Lenka Jakubčová

… štátu je aj jednou z hlavných hodnôt, o ktoré sa opiera Európska únia. Komisia vydala návrh – Nariadenia o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu, ktorý vypracovala na návrh Európskeho parlamentu (ďalej len „Nariadenie“).

Aký bude cieľ tohto Nariadenia?

Cieľom predmetného Nariadenia je chrániť finančné záujmy Európskej únie pred rizikom finančnej straty, ktorú spôsobujú nedostatky v oblasti právneho štátu, a to prostredníctvom sankcií, resp. opatrení v podobe pozastavenia platieb z rozpočtu EÚ, pozastavenie rozpočtových záväzkov, prerušenie platobných termínov, či zníženie zálohových platieb.

Podľa uvedeného Nariadenia je právny štát chápaný nielen v zmysle nezávislosti súdov a oddelenia zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ale najmä právna istota, rovnosť pred zákonom, zákaz svojvoľnosti a nezákonnosti v rozhodovaní orgánov, účinná súdna ochrana, absencia konfliktu záujmov, obmedzovanie účinného vyšetrovania alebo trestania porušení zákona, atď.

Podľa Nariadenia by sa k sankciám malo pristúpiť v prípadoch, keď má členský štát všeobecný nedostatok v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu vplyv alebo existuje riziko, že môže mať vplyv, na zásady správneho finančného riadenia alebo na ochranu finančných záujmov Európskej únie a takéto nedostatky majú vplyv na manažment alebo kontrolu eurofondov, či trestné a súdne postupy súvisiace s možným zneužívaním európskych peňazí. V tejto súvislosti uvádzam, že pod všeobecným nedostatkom sa rozumie najmä:

  • ohrozovanie nezávislosti súdnictva,
  • nezabránenie svojvoľnému alebo nezákonnému rozhodovaniu verejných orgánov, vrátane orgánov presadzovania práva, jeho nenapravenie a nepotrestanie, neposkytnutie finančných a ľudských zdrojov s vplyvom na ich riadne fungovanie alebo nezabezpečenie absencie konfliktov záujmov,
  • obmedzovanie dostupnosti a účinnosti právnych opravných prostriedkov, a to aj reštriktívnymi procesnými pravidlami, nedostatočné vykonávanie rozsudkov alebo obmedzovanie účinného vyšetrovania, stíhania alebo trestania porušení zákona.

Teda patria sem aj postupy verejného obstarávania, fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov a korupcie, či spätné získanie neoprávnene vyplatených prostriedkov z rozpočtu Európskej únie.

Postup v prípade zistenia porušenia princípu právneho štátu

V prípade zistenia porušenia princípu právneho štátu členským štátom bude sankcia, resp. opatrenie realizované cestou vykonávacieho aktu Rady. Prijatie opatrenia v prvom rade predpokladá, že Komisia umožní porušujúcemu členskému štátu vyjadriť sa. Ak vyjadrenie členského štátu nebude pre Komisiu uspokojivé, bude oprávnená predložiť návrh vykonávacieho aktu Rady s konkrétnym opatrením. Pokiaľ Komisia nerozhodne inak, členské štáty budú musieť napriek obmedzeniu či zastaveniu platieb zo strany Európskej únie pokračovať v implementácií programov a vyplatiť prisľúbené finančné prostriedky konečným príjemcom. Súčasťou návrhu rozhodnutia o obmedzení či pozastavení platieb, ktoré Komisia predloží Parlamentu a Rade, by malo byť ustanovenie o presune daných prostriedkov do rozpočtovej rezervy. Pokiaľ v rámci štyroch nasledujúcich týždňov Európsky parlament väčšinou odovzdaných hlasov alebo Rada kvalifikovanou väčšinou neupraví alebo nezamietne dané rozhodnutie, návrh Komisie nadobudne účinnosť. Rovnaký postup by sa mal vzťahovať aj na návrh na uvoľnenie zablokovaných prostriedkov po odstránení nedostatkov zo strany členského štátu.

Predkladaný návrh Nariadenia však vyvoláva v právnej rovine otázky o nedostatočnom právnom základe, či obchádzaní zákona. Na tomto mieste uvádzam, že problematické sa javí aj zabezpečenie toho, aby boli vyvodené dôsledky účinné ako prevencia voči porušovateľom. Dvor audítorov po zverejnení návrhu Nariadenia vydal negatívne stanovisko v ktorom konštatujú, že „Audítori vítajú iniciatívu na ochranu rozpočtu EÚ pred všeobecnými nedostatkami v oblasti právneho štátu, ktoré môžu negatívne zasiahnuť riadne finančné hospodárenie a účinné financovanie EÚ. Dospeli k záveru, že navrhovaný mechanizmus má špecifickejší cieľ, rozsah a zahŕňa špecifickejšie opatrenia ako súčasný systém a je rýchlejšie uplatniteľný. Odporúčajú však, aby Komisia jasne uviedla svoje zdroje usmernenia a aby sa upresnili kritériá, postup a rozsah opatrení.“

Na základe uvedeného europoslanec za stranu SaS p. Sulík hlasoval proti prijatiu tohto znenia Nariadenia a hlasovanie zdôvodnil takto:

„Dlhodobo tvrdím, že pravidlá v EÚ majú platiť pre všetkých rovnako a Komisia ich má rovnocenne vymáhať. Ako europoslanca ma však viackrát zarazil dvojaký meter, ktorý Komisia uplatňuje najmä voči starším a novším členským štátom. Myšlienka dôslednejšieho vymáhania pravidiel právneho štátu v EÚ je rozumná a vítaná, navrhovaný mechanizmus však nedefinuje jasné kritériá, ktoré ho majú spúšťať a rozhodnutie ponecháva vo veľkej miere na Komisii. Takto navrhnutý mechanizmus preto považujem viac za politický nástroj Komisie, ako za objektívne navrhnutý prostriedok zlepšovania právneho štátu v EÚ, kde by som ocenil jasnejšie pravidlá. Hlasoval som preto proti návrhu.”

Právny štát je ohrozený ak …

Komisia môže dospieť k záveru, že právny štát v členskom štáte je ohrozený, pokiaľ dôjde k oslabeniu minimálne jedného z nasledujúcich princípov:

  • riadne fungovanie orgánov členského štátu, ktoré sú zodpovedné za implementáciu rozpočtu EÚ;
  • riadne fungovanie orgánov vykonávajúcich finančnú kontrolu;
  • riadne fungovanie vyšetrovacích zložiek a prokuratúry vo vzťahu k stíhaniu podvodov, vrátane daňových podvodov, korupcie alebo iných porušení práva Európskej únie v súvislosti s implementáciou rozpočtu EÚ;
  • účinné súdne preskúmanie konania alebo nekonania orgánov nezávislými súdmi;
  • vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov;
  • predchádzanie a postihovanie daňových únikov;
  • účinná spolupráca s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a v prípade účasti dotknutého členského štátu s Európskou prokuratúrou.

Nariadenie bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie, tzn. transpozícia sa nevyžaduje. Európsky parlament hlasovaním ukončil síce prvé čítanie, avšak ministri členských štátov sa doposiaľ nedohodli na svojej rokovacej pozícii, tzn. vyjednávania boli odložené na obdobie po májových voľbách (na Slovensku dňa 25.05.2019) do Európskeho parlamentu. Ich spoločný kompromis tak už budú schvaľovať novozvolení europoslanci. Návrh nariadenia je integrálnou súčasťou balíka právnych predpisov naviazaných na viacročný finančný rámec v rozmedzí rokoch 2021 až 2027.

V prípade môjho zvolenia do Európskeho parlamentu bude o.i. mojím cieľom chrániť rozpočet Európskej únie tak, aby každý jeden členský štát, ktorý bude porušovať princípy právneho štátu bol sankcionovaný, samozrejme je potrebné v Nariadení definovať jasné kritériá a najmä spôsob aktivácie sankcií, ktorý je monentálne problematický. Na záver uvádzam, že Európsky parlament v niektorých prípadoch vyhovel kritike a následne prijal napr. väčšie záruky, že zdroje budú vyplatené určeným prijímateľom, aj keď sa čerpanie eurofondov stopne.

Autor článku:
Lenka Jakubčová – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 8. mieste.

Vizitka kandidátky do europarlamentu za SaS

Lenka Jakubčová kandiduje v eurovoľbách 2019 z ôsmej pozície na kandidátke strany SaS. Je to mladá advokátka, ktorá pomoc v právnych veciach berie ako svoje poslanie. Naša kandidátka do europarlamentu ako advokátka pomáha ľudom riešiť právne problémy a neprávosti, rovnako je jej snahou a úsilím zachovávať právo, spravodlivosť a osobné slobody občanom; zároveň ich presadzovať na pôde europarlamentu a následne i na Slovensku.

Viac o autorke môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Twitter >>   |   LinkedIn  |