Eurofondy čerpáme na Slovensku už viac ako 15 rokov. Miliardy eur z Bruselu nám v našich mestách a obciach, ale aj v štátnych inštitúciách mali a stále majú pomáhať zlepšovať (chápme tak, že uľahčovať) život a približovať nás k západným krajinám.

Čerpanie eurofondov NKÚ - Ján Rudolf

Je veľa projektov, ktoré môžeme považovať za úspešné a dokonca je správne tvrdiť, že naplnili ciele, pre ktoré boli realizované. Mám na mysli hlavne zrekonštruované školy, škôlky, odkanalizované obce, niektoré univerzity a vedecko-výskumné pracoviská, diaľnice a železnice, ako aj modernizovanú výrobu alebo zníženie energetickej náročnosti. Môžeme hovoriť aj o projektoch na rozvoj cestovného ruchu, hlavne čo sa týka infraštruktúry alebo zrekonštruovaných historických pamiatkach. Avšak je minimálne toľko isto projektov, ktoré nesplnili svoj účel, európske peniaze sa premrhali bez efektu a ich jediný úžitok bol v obohatení sa žiadateľov, ale aj tých, ktorí tento príspevok na projekt schválili a neskôr aj „kontrolovali“. Potvrdzujú to mnohé škandály a zistené závažné nedostatky pri prideľovaní agrodotácií, pri nástenkovom tendri, pri Plavčanových projektoch, pri poradenských a konzultačných firmách. Takýchto problémov je v každom operačnom programe 12 do tucta.

Dnes sa viac ako inokedy ukazuje, že v eurofondoch zlyhávajú kontrolné mechanizmy. OLAF je bezzubá inštitúcia, monitorovacie výbory sú len na okrasu a vnútorné kontrolné orgány pracujú v prospech tých, ktorí ich zamestnávajú. Jedinou inštitúciou, ktorá dokáže nazbierať silu kritizovať, resp. poukázať na nedostatky v čerpaní eurofondov je Najvyšší kontrolný úrad. A ešte tajné služby, ktoré roky konštatujú, že v eurofondoch je masívna korupcia a prekvitá v nich klientelizmus. NKÚ v najnovšej správe uvádza, že čerpanie európskych peňazí stále sprevádzajú nedostatky, napríklad aj v tom, že rozhodnutia o schválení príspevku vydávajú úrady po veľkom meškaní. Napríklad len v Plavčanovej problematickej výzve to trvalo takmer 350 dní, hoci podľa predpisov to má trvať 35 pracovných dní. Teda 10 násobné porušenie lehôt. A toto je len jeden z mnohých problematických zistení v implementácii európskych fondov na Slovensku.

Je zjavné, že ani po 15 ročných skúsenostiach, ktoré máme s čerpaním eurofondov nedokáže vláda zabezpečiť, aby sa eurofondy čerpali efektívne, a hlavne bez zbytočných prieťahov a škandálov. Je to preto, lebo prvoradým záujmom nie je veľa kvalitných projektov pre ľudí v regiónoch, ale záujmy skupiny ľudí, ktorí ich spravujú. Množstvo inštitúcii, prílišná byrokracia a komplikovaný systém je zneužívaný ľudmi, ktorí ho poznajú a z neho profitujú. Pri zlyhávaní kontrolných mechanizmov sa preto nemôžeme čudovať, že čerpanie je stále slabé, problematické a eurofondy v nás vyvolávajú negatívne emócie.

Jediným riešením je posilniť kontrolné inštitúcie na európskej aj národnej úrovni a eurofondy spravovať pod jednou strechou. Každému z nás bude potom jasné, kto za čerpanie eurofondov nesie zodpovednosť, procesy budú jednotné a výrazne ľahšie kontolovateľné. Toto je výzva pre všetkých, ktorí nechcú viac čítať negatívne zistenia NKÚ.

Autor článku: Ján Rudolf
Ján Rudolf – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 6. mieste.

Kandidát na europoslanca Ján Rudolf kandiduje eurovoľbách 2019 zo šiesteho miesta kandidátky strany SaS. Ján Rudolf je expert strany SaS na eurofondy. Problematike čerpania eurofondov sa venuje od vstupu Slovenska do Európskej únie. V pozícii europoslanca sa chce Ján Rudolf venovať, tak ako doteraz, eurofondom, najmä zjednodušovaniu procesov ich implementácie, navrhovať riešenia v legislatíve pre väčšiu transparetnosť využívania a kontroly európskych peňazí v jednotlivých členských krajinách a na Slovensku.

Životopis >>   |   Facebook >>   |   YouTube >>   |   Website >>   |

Slovensko a urofondy - kandidát na europoslanca Ján Rudolf