Spoločná poľnohospodárska politika | Keď v roku 1958 na základe Rímskej zmluvy vznikol spoločný trh, poľnohospodárstvo v šiestich zakladajúcich štátoch bolo výrazne poznamenané zásahmi štátu. Aby sa mohli poľnohospodárske výrobky dostať do …

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) | Miroslav Žiak

… voľného pohybu tovaru a zároveň štát mohol zasahovať ďalej, bolo treba konať. Vnútorné zásahy, ktoré boli v poľnohospodárstve nezlučiteľné so spoločným trhom, preniesť ich na úroveň Spoločenstva. To je základný dôvod vzniku spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Hoci má poľnohospodárstvo dnes už len nízky podiel na hospodárstve rozvinutých krajín Európskej únie, verejné zásahy sa posilnili zavedením poľnohospodárskych politík zameraných na rozvoj vidieka, ktoré k výrobe potravín pridali ďalšie rozmery. Spomeniem napr. trvalo udržateľný rozvoj, boj proti zmene klímy, územné plánovanie a plánovanie krajiny, oživenie vidieckeho hospodárstva či výroba energie a biomateriálov.

Spoločná poľnohospodárska politika – hospodárske a sociálne ciele

  1. zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva rozvojom technického pokroku a zabezpečením optimálneho využívania výrobných faktorov – najmä pracovnej sily;
  2. zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov;
  3. stabilizovať trhy;
  4. zaručiť bezpečnosť dodávok;
  5. zabezpečiť primerané spotrebiteľské ceny.

Neoddeliteľnou súčasťou cieľov SPP sa stáva aj vysoká úroveň zamestnanosti, ochrana životného prostredia s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, ochrana spotrebiteľa, požiadavky na dobré životné podmienky zvierat, ochrana verejného zdravia či hospodárska, sociálna a územná súdržnosť.

Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2007 – 2013 predstavovalo financovanie SPP 42,3 % celkových viazaných rozpočtových prostriedkov pre EÚ-27.

Vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 to bolo už len 38,9 % celkových viazaných rozpočtových prostriedkov pre EÚ-28. Časť poľnohospodárskych výdavkov v rozpočte Európskej únie sa už niekoľko rokov postupne znižuje. Zatiaľ čo na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia spoločná poľnohospodárska politika predstavovala 66 % z rozpočtu Únie.

Hlavné smerovania SPP na obdobie 2014 – 2020

  • konverzia oddelenej pomoci na viacfunkčný systém podpory.
  • upevnenie obidvoch pilierov SPP: (z prvého piliera do druhého do výšky 15 % a z druhého piliera do prvého v prípade niektorých štátov až do výšky 25 %),
  • konsolidácia nástrojov jednotnej spoločnej organizácie trhov (SOT)
  • integrovanejší a cielenejší územný prístup k rozvoju vidieka.

Prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP): priame platby poľnohospodárom

Jednotné platby na podnik sa nahrádzajú systémom viacúčelových platieb so siedmimi zložkami:

  1. základná platba na hektár, ktorej výška bude zosúladená podľa hospodárskych alebo administratívnych kritérií na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a bude podliehať vnútornému procesu;
  2. ekologizačná zložka vo forme dodatočnej podpory na kompenzáciu nákladov na vytváranie environmentálnych verejných statkov, ktoré trh neodmeňuje;
  3. dodatočná platba mladým poľnohospodárom;
  4. redistributívna platba, na základe ktorej sa môže zvýšiť podpora pre prvé hektáre poľnohospodárskeho podniku;
  5. dodatočná podpora k príjmom v oblastiach s prírodnými obmedzeniami;
  6. podpora viazaná na výrobu, ktorá je určená niektorým oblastiam alebo niektorým typom poľnohospodárstva z hospodárskych alebo sociálnych dôvodov;
  7. dobrovoľný zjednodušený režim pre malých poľnohospodárov, ktorí prijímajú platby nižšie ako 1 250 EUR.
    Prvé tri zložky sú pre členské štáty povinné a ďalšie štyri sú dobrovoľné.

Smerom k spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020

Piata zásadná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) bola zavŕšená v roku 2013 a účinnosť nadobudla v roku 2015. V súčasnosti sa európske inštitúcie zaviazali prijať novú reformu vo viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027 do konca súčasného obdobia (2020).

Kontext reformy SPP po roku 2020

O reforme SPP v roku 2013 sa rozhodlo v období hospodárskej krízy. Odvtedy sa hospodárske a inštitucionálne prostredie zmenilo. Rast sa vrátil a EÚ zaceľuje svoje rany, ktoré dostala počas krízy (nezamestnanosť a nedostatočná zamestnanosť, zvýšená nerovnosť príjmov, zhoršenie verejných služieb atď.). Zmena smeru makroekonomického vývoja mala významný vplyv na cenovú kolísavosť, dopyt po poľnohospodárskych výrobkoch a obchod (inflácia, ceny energií, úrokové sadzby, výmenný kurz EUR/USD atď.), zatiaľ čo geopolitický vývoj zvýšil neistotu na trhu. Objavili sa aj nové výzvy súvisiace so zmenou klímy a udržateľnosťou, ktoré sprevádzajú nadobudnutie platnosti Parížskej dohody (COP 21) a záväzky OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, zatiaľ čo technologický rozvoj, najmä digitálna revolúcia, má významný vplyv na výrobu, spracovanie a distribúciu potravín.

V návrhu Komisie o viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie rokov 2021 -– 2027 sa stanovil rozpočet pre poľnohospodárstvo budúcnosti 28,5 % celkového obdobia.

Budúca spoločná poľnohospodárska politika bude mať deväť cieľov, ktoré odrážajú jej rozličné hospodárske, environmentálne, sociálne a územné úlohy. Na podporu národných programov si zachová dva piliere a dva poľnohospodárske fodny. V každom prípade priame platby (neviazané a viazané) zostanú prioritnými prvkami novej SPP.

Okrem nového riadenia SPP sú ďalšími dôležitými bodmi návrhov reformy:

  • Pokiaľ ide o prvý pilier, Komisia navrhuje zníženie platieb od sumy 60 000 EUR a povinný strop pre sumy nad 100 000 EUR na poľnohospodársky podnik. Okrem toho sa sektorové intervenčné programy prenášajú zo spoločnej organizácie trhov do nových národných strategických plánov.
  • Nová zelená architektúra je oveľa flexibilnejšia v oblasti navrhovania a riadenia, ktorá je zverená vnútroštátnym orgánom. Mala by mať tri aspekty: nová kondicionalita (povinná, ale v detailoch flexibilnejšia); programy v oblasti klímy a životného prostredia (ktoré by sa financovali z EPZF a nahradili existujúce ekologizačné platby) a záväzky v oblasti životného prostredia a klímy (financované z EPFRV);
  • Pokiaľ ide o druhý pilier: EPFRV už nie je podstatným štrukturálnym fondom v rámci politiky súdržnosti; miera spolufinancovania sa zníži o 10 percentuálnych bodov;
    Prebiehajúce diskusie

Prvé reakcie na návrhy Komisie poukazujú na široký konsenzus, pokiaľ ide o navrhované ciele, ale vykazujú veľké rozdiely v navrhovaných prostriedkoch, ako ich dosiahnuť a zabezpečiť, aby bolo riadenie jednoduchšie a účinnejšie.

Hlavnými oblasťami nezhody sú najmä:

predpokladané krátenie rozpočtu SPP na obdobie rokov 2021 – 2027 (Európsky parlament a približne dvadsať krajín žiadajú pokračovanie v zodpovedajúcom rozpočte); rozsah národných strategických plánov, ktoré by mohli byť veľmi odlišné a ktoré by neplnili ciele stanovené na európskej úrovni (najmä na úrovni životného prostredia), zavedenie povinného stropu pomoci, ktorý väčšina členských štátov a ich profesijných organizácií považovala za príliš normatívny, a uprednostnili by skôr dobrovoľné riešenie; úroveň a tempo vonkajšej konvergencie priamej pomoci (7 členských štátov z 27 požiadalo o urýchlenie harmonizácie podpory na hektár, ale 8 členských štátov dôrazne namieta proti tomuto prístupu); aj keď bola nová posilnená kondicionalita a dodatočná subsidiarita udelená členským štátom prijatá priaznivo, administratívna záťaž vyplývajúca z nových požiadaviek na výkonnosť by mohla ohroziť dosiahnutie cieľa zjednodušenia.

Richard Sulík, ktorý bol europoslancom v rokoch 2014 – 2019 podával otázky na Komisiu ohľadne SPP:

Najpodstatnejšou otázkou bolo aj zriadenie centralizovaného registra žiadateľov na účely prideľovania priamych platieb.

V odpovedi Komisia uviedla, že hoci je pravdou, že nariadenia k SPP z roku 2013 nešpecifikujú charakter právneho vzťahu, ktorý umožňuje farmárom preukázať, že poľnohospodárska plocha je im k dispozícii, Komisia očakáva, že členské štáty dokážu overiť, či farmár skutočne disponuje parcelami, ktoré deklaruje na účely pridelenia priamych platieb. Spôsoby tohto overovania sa ponechávajú na členské štáty.

  • Dôkazy preukazujúce právo využívať pôdu, ktorú farmár deklaroval, by sa mohli zaradiť do centrálneho registra, pod podmienkou, že nedôjde k obmedzeniu na špecifické typy zmlúv a že v prípade neexistencie takéhoto dokladu nebude žiadosť priamo zamietnutá bez preskúmania všetkých jej prvkov. Okrem toho by týmto farmár nebol oslobodený od povinnosti na požiadanie preukázať faktické vlastníctvo pôdy a mieru autonómie nad poľnohospodárskou plochou, ktorá postačuje na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti.

Ďalšie otázky Richarda Sulíka:

  • Priame platby poľnohospodárom a vzťah spoločností s rovnakým konečným užívateľom výhod – otázka, odpoveď;
  • Spoločná poľnohospodárska politika a nedoplatky na daniach a odvodoch – otázka, odpoveď
  • Nedostatky agentúry prideľujúcej agrodotácie na Slovensku – otázka, odpoveď
  • Efektívnosť poľnohospodárskych dotácií na Slovensku- otázka, odpoveď

Hoci Richard Sulík nebol v Európskom parlamente členom AGRI (Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka) ani ENVI výboru (Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín), zastupoval v ňom aj záujmy slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Jeho otázky adresované Komisii otvárali dôležité témy, ktoré ich trápili. Mojím prvým cieľom v Európskom parlamente bude to, aby na rozdiel od terajšieho stavu malo Slovensko zástupcu v AGRI výbore a pokúsim sa i o členstvo v ENVI výbore. Tak budem môcť skutočne a naplno hájiť záujmy našich farmárov a potravinárov, pre ktorých stále nie sú dorovnané dotácie v prvom pilieri. Ďalším cieľom je zlepšiť kvalitu potravín, ktoré konzumujeme na Slovensku, čo bude, ako som opísal v predchádzajúcich článkoch, veľmi komplexná výzva.

Autor článku:
Miroslav Žiak – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 5. mieste.

Zdroj: http://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/section/196/spolocna-polnohospodarska-politika-spp-

Vizitka kandidáta

Kandidát na europoslanca Miroslav Žiak kandiduje v eurovoľbách 2019 na kandidátke SaS z piateho miesta. Zdravé potraviny sú jeho srdcovkou, ktorú vie prezentovať s nekonečnou energiou. Zdravý rozum pre to, čo jeme, do Európskeho parlamentu jednoducho patrí.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Website >>