Dvojaká kvalita potravín vyvolala pobúrenie vo východných členských štátoch, a naopak vlažný postoj na západe. Slovenských spotrebiteľov ale tento problém trápi, nikto nechce byť predsa občanom druhej kategórie a májové eurovoľby 2019 budú aj o tejto téme.

Dvojaká kvalita potravín a Európska únia

Európsku legislatívu, ktorá chce dvojakú kvalitu potravín riešiť, totiž možno prijmú až novozvolení europoslanci.

Dobrou správou je, že Európsky parlament a Rada ministrov včera dosiahli predbežnú dohodu o prísnejších pravidlách na ochranu spotrebiteľa. Konkrétne sa v nich objasňuje, že uvedenie výrobku na trh ako identického s rovnakým výrobkom v iných členských štátoch, ak má „neopodstatnene výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti“, by sa považovalo za klamlivú praktiku.

Dvojaká kvalita potravín – čo je vlastne zakázané

Diabol je v tomto prípade v detailoch. Dlhé mesiace sa v Bruseli rokovalo o tom, ktorý článok smernice má zmienku o dvojakej kvalite obsahovať a ako má byť vlastne definovaná. Spoločné testovanie potravín, ktoré ešte prebieha, má totiž priniesť dôležitý výklad „výrazne odlišného zloženia alebo kvality“, aby sa tak neoznačovali úplne triviálne rozdiely. Ak totiž chceme niečo postihovať veľkými pokutami, bolo by dobré mať jasno v tom, čo je vlastne zakázané.

Budú to iba seriózne rozdiely, ako výmena mäsa za kostnú múčku v rovnako balených paštétach? Alebo hovoríme aj o náhrade cukru glukózovým sirupom, ak je spôsobená blízkosťou továrne na túto látku? Je problém aj vyšší obsah kakaa, soli, tuku, vanilky… ak máme výsledky spotrebiteľských testov, ktoré dokazujú, že cieľom je jednoducho prispôsobiť sa chuťovým pohárikom Slovákov, Nemcov, Talianov či Maďarov?

Európsky parlament navrhoval nekompromisné riešenie

O dvojakej kvalite potravín sa v Únii vie už dávno, prvé testovania totiž prebehli už v roku 2011 a platili sa z európskeho rozpočtu. Záujem verejnosti ale vyvolalo až medializovanie dvojakej kvality potravín a s ním aj politické vytĺkanie kapitálu. Európska komisia potom zareagovala veľmi pragmaticky, navrhla európske testovanie potravín podľa spoločnej metodiky, vyčlenila zdroje na projekty v členských štátov a navrhla revíziu Smernice o nekalých praktikách. Návrh poputoval do Európskeho parlamentu a Rady a tie si zvolili veľmi rozdielny prístup.

Parlament presadzoval, aby bola dvojaká kvalita potravín zaradená na tzv. čiernu listinu nekalých praktík. Znamená to, že sú považované za „vždy nekalé“ a nemusí sa osobitne skúmať, či bol spotrebiteľ naozaj poškodený a vymáhali by to národné orgány pod hrozbou veľkých pokút. Takéto rázne a nekompromisné riešenie znie na prvé počutie ideálne, avšak malo by viacero nezamýšľaných dôsledkov.

Znamenalo by totiž, že aj keď by boli jemné rozdiely odôvodnené chuťovými preferenciami alebo dostupnosťou a inou úrodou surovín, museli by byť predávané pod jasne odlíšenými obalmi. Nikto ale nepovedal, ako veľmi by sa mali obaly líšiť a návrh bol plný vágnych požiadaviek. Viedlo by to buď k prísnej štandardizácii receptov, zjednoteniu cien potravín v EÚ, alebo úplnej fragmentácii označovania a balenia na jednotnom trhu. Navyše, už prvé informácie zo spoločného európskeho testovania naznačujú, že dvojaká kvalita potravín naozaj nie je výsledkom rozdelenia „východ-západ“. Nachádza sa všade bez ohľadu na geografickú polohu štátov a západné štáty ju ako problém nevnímajú a tak blokovali zhodu na legislatíve.

Rokovalo sa aj v Rade ministrov, kde nás zastupuje ministerka Matečná. Dvojakú kvalitu potravín nezaradili na čiernu listinu, ale iba do jedného z článkov smernice. Možno sa to nezdá, ale rozdiel je obrovský. Znamenalo by to totiž, že každý prípad by sa stále posudzoval samostatne a s ohľadom na to, či mohli byť spotrebitelia naozaj poškodení… Muselo by byť napríklad preukázané, že spotrebiteľ by si nekúpil značkovú paštétu v slovenskom obchode, ak by vedel že neobsahuje mäso a on si pritom myslel, že je rovnaká ako majú v susednom Hainburgu. Najvážnejšie rozdiely by tak boli adresované, ale tie marginálne nie. Jednoducho kvôli tomu, že máloktorému spotrebiteľovi by vadil napríklad 0,04% vyšší/nižší obsah kakaa, či masla až natoľko, aby svoj nákup oľutoval.

Výsledok? Sklamaná ministerka a pre nás prijateľný kompromis

Včera oznámená predbežná dohoda prebrala znenie Rady ministrov, na veľké sklamanie ministerky Matečnej. Najhlasnejšie totiž volala po ráznom európskom riešení, no na Slovensku si domáce úlohy neurobila. Spomeňme si na tlačovky, na ktorých vtedajší premiér Fico označil za najväčší problém Slovenska málo mäsa v rybích prstoch. A na pompézny summit a chvastanie, ako idú dvojakú kvalitu potravín zakázať. Hneď po tom, ako prvotné nadšenie opadlo, ich záujem riešiť problematiku sa stratil spolu s ním.

Keď poslanec Europarlamentu, Richard Sulík ešte v rámci prípravy Správy EP o dvojakej kvalite minulý rok oficiálne žiadal listom ministerku o odpovede na odborné otázky, nedostal žiadnu odpoveď. Napriek hlasnému kriku vtedy ani len nemali riadne označený orgán dozoru v prípade zavádzania spotrebiteľa v potravinárstve. Obchodná inšpekcia a Štátna potravinová správa sa na svojich webstránkach na seba vzájomne odvolávali a zodpovedný nebol nikto. Nedočkali sme sa žiadnej nápravy, až kým si na to na základe otázky Richarda Sulíka neposvietila aj Európska komisia v júni 2018.

Pôvod dvojakej kvality potravín v Európskej únii je otázny

Od začiatku sa točíme v kruhu, pretože sa nezhodujeme, či problémom samotný predaj menej kvalitných výrobkov alebo to, že o tom spotrebiteľ nevie. Veľa z rozdielov v zložení sa dá vysvetliť chuťovými preferenciami, lokálnymi zdrojmi surovín, či národnou legislatívou, ktorá nepovoľuje pridávanie určitých látok. Najvážnejšie rozdiely, kedy boli dokonca celé zložky potravín iné, sa dajú vysvetliť aj snahou prispôsobiť ceny inej životnej úrovni. Potraviny sú v EÚ približne o 10 % drahšie ako na Slovensku a v eurozóne o 20 %. Úplná štandardizácia receptov by ceny jednoznačne zvýšila.

Ceny našich potravín pritom tie západné jedného dňa naozaj dobehnú, najmä ak bude táto vláda navrhovať hlúpe opatrenia ako osobitný odvod pre obchodné reťazce. Navyše za tie roky vôbec neprispela k vytvoreniu podmienok na vyššie platové ohodnotenie. Preto je jednoduchšie hodiť problém na Európsku úniu, ktorá vám ponúkne riešenie a ešte ho aj zaplatí. Slovensko už dostalo viac ako 150 000 eur na testovanie potravín v rámci pilotného projektu. Máme tak všetky predpoklady na to, aby sa situácia zlepšila.

Ako však napovedá už nadpis tohto článku, Slovensko čaká stále veľa práce. Novú európsku legislatívu musia totiž presadzovať členské štáty a keď sa pozrieme na doterajšiu neschopnosť slovenských orgánov, majú čo doháňať. Európska legislatíva bude síce prísnejšia a ľahšie vymáhateľná, ale poriadok si musíme urobiť hlavne doma.

Za stranu SaS budem presadzovať:

  1. Aby sa čo najskôr zverejnili výsledky spoločného EÚ testovania, urobené na Slovensku a ŠVPS zverejnila, ako presne a efektívne európske peniaze minula.
  2. Transparentné zverejňovanie výsledkov na jednej webovej stránke, ktorú Matečná sľúbila pred viac ako rokom a dodnes nie je k dispozícii.
  3. Čo najskôr sa musí definovať „dvojaká kvalita potravín“, resp. „výrazne odlišné zloženie“, aby nedochádzalo k zavádzaniu občanov.
  4. Aktívne informujme spotrebiteľov o ich právach a to aj v spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami.
  5. Smernicu implementujme po jej prijatí načas a rozumne, aby nevznikli nezamýšľané dôsledky a právna neistota.

Autor článku:
Miroslav Žiak – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 5. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do Európskeho parlamentu Miroslav Žiak kandiduje v eurovoľbách 2019 na kandidátke SaS z piateho miesta. Zdravé potraviny sú jeho srdcovkou, ktorú vie prezentovať s nekonečnou energiou. Zdravý rozum pre to, čo jeme, do Európskeho parlamentu jednoducho patrí.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Website >>