Dvojaká kvalita potravín v Európskej únii vyvolala vášnivý záujem a pobúrenie vo východných členských štátoch Európskej únie, a naopak vlažný postoj na západe. Dvojaká kvalita potravín je pritom problém, ktorý spotrebiteľov u nás trápi. Nikto nechce byť …

Dvojaká kvalita potravín v Európskej únii

… predsa občanom druhej kategórie a eurovoľby v máji 2019 budú aj o tejto téme. Európsku legislatívu, ktorá chce dvojakú kvalitu potravín riešiť, totiž pravdepodobne prijmú až novozvolení europoslanci.

Spomeňme si na tlačovky o dvojakej kvalite potravín, na ktorých vtedajší premiér Fico označil za najväčší problém Slovenska málo mäsa v rybích prstoch. A na pompézny summit a nekonečné chválenie ministerky Matečnej, ako tému posunula na európsku úroveň. Hneď po tom, ako prvotné nadšenie opadlo, ich záujem riešiť problematiku dvojakej kvality potravín sa stratil spolu s ním.

Keď poslanec Európskeho parlamentu, Richard Sulík v rámci prípravy správy Európskeho parlamentu o dvojakej kvalite potravín oficiálne žiadal listom ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú o odpovede na odborné otázky, nedostal žiadnu odpoveď. Napriek hlasnému kriku sme vtedy ani len nemali riadne označený orgán dozoru v prípade zavádzania spotrebiteľa v potravinárstve. Obchodná inšpekcia a štátna potravinová správa sa na svojich webstránkach na seba vzájomne odvolávali a zodpovedný nebol nikto. Nedočkali sme sa žiadnej nápravy, až kým si na to na základe otázky od europoslanca neposvietila aj Európska komisia v júni 2018.

Dvojaká kvalita potravín v Európskej únii – nová Smernica môže mať nezamýšľané dôsledky

O dvojakej kvalite potravín sa v únii vie už dávno, prvé testovania totiž prebehli už v roku 2011 a platili sa z európskeho rozpočtu. Záujem verejnosti ale vyvolalo až medializovanie dvojakej kvality potravín v roku 2018 a spolu s ním aj politické vytĺkanie kapitálu. Európska komisia potom zareagovala veľmi pragmaticky, navrhla spoločné európske testovanie s rovnakou metodikou, aby nedochádzalo k mylným interpretáciám. Okrem toho vyčlenila zdroje na pilotné projekty členských štátov, vydala usmernenia a navrhla revíziu Smernice o nekalých praktikách, ktorá by potom mohla adresovať aj dvojakú kvalitu potravín. Práve spoločné testovanie malo priniesť veľmi dôležitú definíciu „dvojakej kvality“, aby sa tak neoznačovali úplne triviálne rozdiely alebo odchylnosti na základe inej úrody. Tento návrh putoval do Európskeho parlamentu a Rady a tie si zvolili veľmi rozdielny prístup.

Znenie z Výboru Európskeho parlamentu zaraďuje dvojakú kvalitu potravín na tzv. čiernu listinu nekalých praktík. Ak nie je obal úplne odlíšený, Európsky parlament to jednoducho všetko považuje za spomínanú ,,nekalú praktiku“ a vymáhať by to mali národné orgány pod hrozbou veľkých pokút. Znamená to, že aj keď sú tieto rozdiely odôvodnené chuťovými preferenciami alebo dostupnosťou a inou úrodou surovín, musia byť predávané pod jasne odlíšenými obalmi. Nie je ale vôbec jasné, ako veľmi by mali byť obaly rozlíšené a znovu sa dostávame k problému príliš vágnych pravidiel.

Pridanie otázky duálnej kvality potravín na tzv. čiernu listinu, podľa môjho názoru nemôže fungovať a viedlo by buď k štandardizácii receptov, zjednoteniu cien potravín v Európskej únii, alebo úplnej fragmentácii označovania a balenia na jednotnom trhu. Navyše, prvé európske testovanie už prebehlo, potraviny na testovanie boli zo 4 západných a 4 východných členských štátov Európskej únie. Výsledný report ešte nebol zverejnený, ale aj prvé informácie naznačujú, že dvojaká kvalita potravín nie je problémom rozdelenia „východ-západ“, ale nachádzajú sa všade bez ohľadu na geografickú polohu štátov. A práve západné štáty to ako problém nevnímajú a blokujú zhodu na ďalšej legislatíve.

Súčasne sa o tejto smernici rokuje aj v Rade ministrov, kde nás zastupuje ministerka Matečná. Znenie, na ktorom sa ministri zatiaľ dohodli, zahŕňa tiež odkaz na akýkoľvek predaj (anglicky marketing) tovaru, ktorý je veľmi široký a vzťahuje sa na reklamu, ako aj na predaj tovaru. Je možné, že sa tým posúva zodpovednosť za nedodržanie požiadaviek od výrobcov k predajcom, čo im môže v budúcnosti spôsobiť nemalé problémy s dodržiavaním predpisov. Maloobchodný predajca, ktorý predáva značkové tovary vo väčšine prípadov, nemá vplyv na zloženie výrobku, žiadne vedomosti o tom, že môžu mať odlišné zloženie a už vôbec žiadny vplyv na obal výrobkov.

Spotrebiteľské organizácie a ich možný prínos

Podľa judikatúry Súdneho dvora treba v súčasnosti posudzovať prípad od prípadu. Súdny dvor to ponecháva na súdy členských štátov, ktoré majú do úvahy vziať špecifické okolnosti prípadu. Na posúdenie toho, či by si spotrebiteľ produkt nekúpil, ak by vedel o rozdielnej kvalite, môže súd prizvať znalca alebo urobiť prieskum medzi spotrebiteľmi. V štátoch ako je Rakúsko a Nemecko je už teraz lepšie vymáhaná súčasná legislatíva v oblasti ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľské združenia tam podávajú podnety napr. o zavádzajúcich obaloch a súdy potom pristupujú k spotrebiteľským prieskumom, aby zistili aké percento „priemerných spotrebiteľov“ by sa dalo obalom oklamať. Ak sa takto zistí potenciálne zavádzajúci obal, prijmú sa opravné prostriedky. Na Slovensku taká prax pravdepodobne ani len neexistuje.

Ochranu spotrebiteľa v zahraničí vykonávajú spotrebiteľské organizácie. Kým v iných členských štátoch Európskej únie sú bežnou súčasťou vymáhania práv spotrebiteľov, u nás je ich len niekoľko a sú finančne a personálne poddimenzované. Ich práca šliape slovenským inštitúciám na päty práve tým, že vystupujú ako zástupca spotrebiteľov a tiež „kontrolór“ inštitúcií.

Pôvod dvojakej kvality potravín v Európskej únii je otázny

Veľa z rozdielov v zložení potravín sa dá vysvetliť chuťovými preferenciami, lokálnymi zdrojmi surovín, či národnou legislatívou, ktorá napríklad nepovoľuje pridávanie určitých látok do potravín. Tie najvážnejšie rozdiely, kedy boli dokonca celé zložky potravín iné, sa dá vysvetliť aj rozličnou životnou úrovňou a snahe prispôsobiť jej ceny potravín. Potraviny sú v EÚ približne o 10 % drahšie ako na Slovensku a v eurozóne o 20 %. V rámci celej Európskej únii by sa najťažšie Slovákom nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky na potravinách až o viac ako 60 % vyššie ako v SR. Samozrejme za rozdielmi v cenách sú aj iné faktory, vrátane zníženej DPH na potraviny v niektorých krajinách. Ceny našich potravín tie západné jedného dňa možno dobehnú, najmä ak bude táto vláda navrhovať hlúpe opatrenia ako osobitný odvod pre obchodné reťazce.

Slovenská vláda neurobila za tie roky žiadne kroky smerujúce k tomu, aby životnú úroveň Slovákov zvýšila alebo prispela k vytvoreniu podmienok na vyššie platové ohodnotenie. A pokiaľ dochádza naozaj ku konaniu v rozpore so zákonom alebo európskou legislatívou, neurobila nič pre riešenie problému slovenských občanov. Je jednoduchšie hodiť problém na Európsku úniu, ktorá vám ponúkne riešenie a ešte ho aj zaplatí.

Od začiatku sa však točíme v kruhu, pretože sa v Európskej únii nezhodujeme, či je problémom samotný predaj menej kvalitných výrobkov alebo to, že o tom spotrebiteľ nevie. Prínosom doterajšej debaty o tejto téme je aspoň to, že na tému dvojakej kvality potravín v Európskej únii zareagovalo viacero výrobcov. Reťazce Globus a Kaufland sa v Česku už minulý rok zaviazali, že v ich obchodoch nebudú potraviny s inou kvalitou ako v zahraničí.

Za stranu SaS budem presadzovať:

  1. Musíme konečne definovať „dvojakú kvalitu“, aby nedochádzalo k zavádzaniu občanov, kedy za dvojakú kvalitu potravín označujeme aj úplne zanedbateľné rozdiely alebo porovnávame iné druhy produktov.
  2. Testujme potraviny podľa spoločnej metodiky a transparentne zverejňujme výsledky na jednej webovej stránke, ktorú Matečná sľúbila pred rokom a dodnes nie je k dispozícii.
  3. Informujme aktívne spotrebiteľov o ich právach a to aj v spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami.
  4. Zapojme sa do otvorenej diskusie s výrobcami a spotrebiteľskými združeniami a na úrovni EÚ presadzujme dátami podložené riešenia, ktoré nerozbijú jednotný trh na 27 právnych režimov s inou definíciou dvojakej kvality potravín.

Existuje veľká pravdepodobnosť, že sa európska legislatíva adresujúca dvojakú kvalitu potravín v tomto zložení Európskeho parlamentu už nestihne prijať. Eurovoľby v máji 2019 tak rozhodnú aj o tom, či a ako sa dvojaká kvalita potravín v Európskej únii nakoniec vyrieši a či to na obchodníkov a spotrebiteľov nebude mať nezamýšľané dôsledky.

Autor článku: Miroslav Žiak

Kandidát na europoslanca Miroslav Žiak kandiduje vo eurovoľbách 2019 na kandidátke strany SaS z piateho miesta. Zdravé potraviny sú jeho srdcovkou, ktorú vie prezentovať s nekonečnou energiou. Zdravý rozum pre to, čo jeme, do Európskeho parlamentu jednoducho patrí.

Životopis >> | Facebook >> | Instagram >> | Website >>