Takmer 80% Slovákov si myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku vypracovala v januári agentúra Focus. Väčšina respondentov v ňom uviedla, že by EÚ niečo mala robiť pri každej z možností. Je teda potrebný vznik ďalšej spolupráce v oblasti obrany, keď existuje NATO?

V decembri roku 2017 vznikla spolupráca členských štátov Európskej únie v oblasti posilnenia bezpečnosti a obrany pod názvom PESCO (Permanent Structured Cooperation). Za hlavný pilier európskej obrany považujeme síce NATO, avšak v posledných rokoch rastie tá časť obranných záujmov Európskej únie, ktoré EÚ spoločné s NATO nemá. Z tohto dôvodu Rada EÚ pristúpila k dohode o stálej štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany – PESCO, ktorej sa zúčastní 25 členských štátov (Slovensko, Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko). Všetky zúčastnené členské štáty Európskej únie sa zaviazali spoločne zvyšovať a harmonizovať úroveň obranných spôsobilostí svojich ozbrojených síl, za účelom naplnenia cieľov PESCO a obranné spôsobilosti budú vlastniť výlučne. Čo to pre nás znamená? Že PESCO bude mať pozitívny dopad na bezpečnosť občanov žijúcich v týchto štátoch EÚ, teda aj pre občanom Slovenskej republiky, ktoré predložilo v PESCO svoj vlastný projekt s názvom „EuroArtillery – nepriama palebná podpora“ (EuroArtillery – Indirect Fire Support). Slovensko sa zúčastňuje aj na projekte zjednodušovania a urýchľovania vojenskej mobility v rámci EÚ, tzv. „vojenský Schengen, cieľom ktorého je zjednodušiť administratívnu záťaž pri presunoch vojenského personálu a techniky, ako aj podpora rozvoja dopravnej infraštruktúry Európskej únie z jej rozpočtu.

Zároveň sa členské štáty svojou účasťou zaviazali aktívnejšie participovať na operáciách a misiách Európskej únie, ktoré sú zamerané predovšetkým na podporu mieru a bezpečnosti vo svete. Nakoľko obranné spôsobilosti zostávajú vo výlučnom vlastníctve zúčastnených členských štátov, tak PESCO môže podporovať iné medzinárodné organizácie, ktorých sú tieto štáty členmi, a to OSN a už spomínané NATO. V tejto súvislosti poukazujem na skutočnosť, že konsenzuálne rozhodovanie NATO môže byť zároveň nástrojom politického vydierania napríklad zo strany Turecka, ktorého záujmy sa čoraz viac rozchádzajú so záujmami európskych krajín.

Výhody PESCO

Výhodou PESCO je spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a na modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Na tomto mieste uvádzam, že európske armády sú oproti USA citeľne menšie, a tiež menej kompatibilné. Pre porovnanie: USA majú 27.500 obrnených vozidiel 9-tich rôznych typov, EÚ 17.000 obrnených vozidiel 37 rôznych typov. USA majú 2.800 stíhačiek 11 rôznych typov, EÚ 1.700 stíhačiek 19 rôznych typov. Podľa môjho názoru príliš veľa druhov vojenskej techniky znižuje jej kompatibilitu a možnosti vzájomnej spolupráce. PESCO neznamená jednotnú európsku armádu, ale možnosť dosiahnutia koordinácie a bojaschopnosti európskych armád, ktorá je v súčasnosti (až na výnimky) relatívne nízka. Práve preto strana SaS podporuje čo najskoršie splnenie obranných záväzkov členských krajín NATO a zvýšenie ich obranných výdavkov na 2% HDP. Ide o striedmy cieľ, keďže hlavný európsky spojenec – USA dosahujú obranné výdavky presahujúce úroveň 3 % HDP (Rusko napríklad presahuje 4 % HDP).

Platforma PESCO môže byť samozrejme užitočná aj pri zabezpečovaní bezpečnosti budúcich migračných táborov v severoafrickom regióne, t.j. táborov zriadených mimo teritória EÚ. V súčasnosti sa to týka napríklad priestoru Líbye, kde by bezpečnosť tohto tábora mohla garantovať práve EÚ.

V Manifeste o PESCO uvádzame: „Jedná sa o prointegračný krok v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ.“ Práve z dôvodov uvedených vyššie.

Európsky obranný fond

S obranou samozrejme súvisia aj početné finančné prostriedky vynaložené na jej udržanie. Z tohto dôvodu Európska komisia predložila v júni roku 2018 návrh nariadenia o Európskom obrannom fonde s navrhovaným rozpočtom vo výške 13 miliárd EUR; navrhované nariadenie je súčasťou balíka návrhov spojených s viacročným finančným rámcom. Cieľom má byť podpora inovácie a úspory zo spoločného postupu členských krajín vo výskume v oblasti obrany a priemyselného vývoja prostredníctvom podpory spoločných projektov. Európsky obranný fond má podporovať najmä investície do spoločného výskumu, vývoja výrobkov a technológií obranného priemyslu a týmto napomáhať k rozvíjaniu súčinnosti a efektívnosti, ako aj k podpore spoločných nákupov, údržby obranného vybavenia členskými štátmi EÚ. Zároveň Európsky obranný fond bude dopĺňať vnútroštátne financovanie, ktoré sa už používa na tieto účely.

Predseda strany Sas a europoslanec R. Sulík v súvislosti s Európskym obranným fondom povedal, že: „Európsky obranný fond vnímam ako dôležitý krok k hlbšej spolupráci krajín EÚ v oblasti bezpečnosti. Principiálne takúto spoluprácu podporujem, no vidíme viaceré úskalia, ktorým by sme sa v tejto iniciatíve mali vyhnúť.“ Na tomto mieste dávam do pozornosti, že bol pri rokovaniach tieňový spravodajca vo svojom výbore, tzn. podával pozmeňujúce návrhy za svoju frakciu ECR, rokoval o nich a hlasoval v tomto zmysle za plnohodnotný Európsky obranný fond, ktorý sme ako strana SaS podporovali a presadzovali. V rámci rokovaní sa snažil o to, aby Európsky obranný fond nevykonával duplicitné funkcie k spolupráci v rámci NATO, t.j. aby bol auditovateľný Európskym dvorom audítorov, a aby bol otvorený spolupráci s Veľkou Britániou ako vojenskou mocnosťou, aj po jej vystúpení z EÚ a so Švajčiarskom. Rada a Európsky parlament sa už zhodli, že projekty budú vymedzené v súlade s obrannými prioritami odsúhlasenými členskými štátmi v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí, ale zohľadniť sa môžu aj regionálne a medzinárodné priority, ako priority v rámci NATO.

V poslednej dobe sa uvažuje aj o zriadení postu eurokomisára pre obranu. Strana SaS myšlienku vytvorenia postu eurokomisára pre obranu neodmietame, ale vytváranie nových štruktúr podporí strana SaS až potom, ako budú vyjasnené jeho úlohy a kompetencie.

V prípade, pokiaľ mi dáte 25.mája svoj hlas, budem naďalej presadzovať všetky postoje uvedené v tomto článku i ďalšie oprávnené záujmy občanov Slovenskej republiky tak, aby mali slovenskí občania svoju zodpovednú a najmä transparentnú reprezentáciu v Európskom parlamente.

Autor článku:
Lenka Jakubčová – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 8. mieste.

Vizitka kandidátky do europarlamentu za SaS

Lenka Jakubčová kandiduje v eurovoľbách 2019 z ôsmej pozície na kandidátke strany SaS. Je to mladá advokátka, ktorá pomoc v právnych veciach berie ako svoje poslanie. Naša kandidátka do europarlamentu ako advokátka pomáha ľudom riešiť právne problémy a neprávosti, rovnako je jej snahou a úsilím zachovávať právo, spravodlivosť a osobné slobody občanom; zároveň ich presadzovať na pôde europarlamentu a následne i na Slovensku.

Viac o autorke môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Twitter >>   |   LinkedIn   |

Kandidátka do europarlamentu Lenka Jakubčová