Európska prokuratúra | Slovensko je jedným z najväčších príjemcov solidarity z Európskej únie. Zo súčasného viacročného finančného rámca Slovensko dostáva podporu viac než 15 miliárd EUR. Zodpovedá to približne 2,5 % HDP ročne, avšak táto podpora sa má investovať v konkrétnych oblastiach, počínajúc tvorbou pracovných miest až po investovanie do výskumu a inovácií. Škandály spojené s eurofondami sú na Slovensku častým javom a je notoricky známe, že iba malá časť eurofondov končí tam, kde naozaj má.
Korupcia na Slovensku

Korupcia na Slovensku

Pred pár dňami vydala Európska komisia Správu o Slovensku 2019, kde okrem iného upozorňuje na slabý pokrok v oblasti boja proti korupcii. Z pohľadu vnímania rozsiahlosti korupcie sme na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími. Boj proti korupcii u nás sťažujú najmä nedostatky na úrovni polície a prokuratúry, ktoré je len ťažko možné vysvetliť inak, ako že sa jedná o systém. Preto pretrvávajú problémy týkajúce sa efektívnosti, nezávislosti a kvality justičného systému. Zastaví zneužívanie eurofondov práve zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO)?

Eurofondová korupcia

Z pohľadu eurofondovej korupcie, ktorá je jednou z tém politickej strany Sloboda a Solidarita do eurovolieb2019, je zriadenie EPPO veľmi dôležitý krok. Najväčšou prekážkou pri vyšetrovaní korupcie a vymáhaní prostriedkov je totiž v súčasnosti nedostatočná spolupráca/neochota členských štátov. Existujúce orgány Európskej únie – OLAF (Európsky úrad pre boj proti podvodom), Eurojust a Europol nemôžu viesť vyšetrovanie trestných činov ani stíhať páchateľov v prípadoch podvodu. Európsky úrad pre boj proti podvodom môže len predkladať výsledky svojich administratívnych vyšetrovaní príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré potom nezávisle (ne)rozhodnú, či začnú trestné konanie.

Európsky úrad pre boj proti podvodom

Medzi rokom 2009 a 2016 napríklad Európsky úrad pre boj proti podvodom vydal spolu 541 súdnych odporúčaní. Doteraz orgány členských štátov podali žaloby podali iba v 44,5 % a zbytok zamietli. Nasledujúce grafy pochádzajú z veľmi smutnej správy Európskeho dvoru audítorov.

Európsky úrad pre boj proti podvodom - súdne odporúčanie

Tie samotné štatistiky, aj keď nie sú úplne spoľahlivé, vypovedajú o tom, ako celkové nastavenie systému pomáha eurofondovej korupcii. Najväčšiu rolu zohráva neschopnosť a korupcia v členských štátoch. Viac ako polovica prípadov nebola vyšetrená lebo vyšetrovacím orgánom sa nezdali zistenia Európskoho úradu pre boj proti podvodom dostatočné na trestné stíhanie (56 %).

Európsky úrad pre boj proti podvodom - dôvody zamietnutia

Ak aj Európska komisia s postupom členských štátov nesúhlasí, jej schopnosť vymôcť finančné prostriedky späť je veľmi nízka. Názorne to znázorňuje tento graf, kde je výška prostriedkov, ktoré odporúčal Európsky úrad pre boj proti podvodom a ktoré Európska únia nakoniec získala späť (príklad troch generálnych riaditeľstiev Komisie).

OLAF - peniaze získané späť

Odôvodnenie vzniku Európskej prokuratúry je z tohto pohľadu logické. Podvody poškodzujúce rozpočet EÚ sa môžu na vnútroštátnej úrovni vnímať ako náročné na čas a ľudské zdroje ale môže aj existovať nevôľa ich vyšetrovať alebo vyšetreniu brániť. V dôsledku toho sa tieto podvody buď vôbec neriešia, alebo sa prípady pri prvom výskyte problémov nechajú nevyriešené. Prípady ako Štefan Duč tiež ukázali, aký je úrad OLAF bezzubý aj v porovnaní so slovenským spolitizovaným súdnictvom, či kontrolnými orgánmi.

V niektorých prípadoch sa môžu vnútroštátne orgány rozhodnúť vyšetrovať iba „svoju“ vnútroštátnu časť trestného činu a nezaoberať sa potenciálne oveľa širšími dôsledkami podvodných schém. Ak by toto vysvetlenie nestačilo, stačí sa pozrieť na katastrofálne sumy finančných prostriedkov, ktoré vlastne Európska únia v ich dôsledku dostane späť.

Európska prokuratúra

Európska prokuratúra (EPPO) - Slovensko

Keďže Slovensko je v eurofondovej kriminalite síce jedno z najhorších ale iste nie samo, v roku 2017 20 členských štátov, vrátane Slovenska, uzavrelo dohodu o vytvorení Európskej prokuratúry (EPPO). K augustu 2018 sa počet členských štátov zapojených do EPPO zvýšil na 22. Preto sa právomoc EPPO bude vzťahovať zatiaľ len na tieto členské štáty. Európska prokuratúra má fungovať od konca roka 2020 a bude zodpovedať za vyšetrovanie a trestné stíhanie páchateľov trestných činov, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Európskej únie, najmä podvody v rámci eurofondov s hodnotou nad 10 000 eur, korupcia alebo cezhraničné podvody v oblasti DPH presahujúce sumu 10 mil. eur.

Európska prokuratúra (EPPO) a jej súčasné učastnícke krajiny

Nateraz sú účastníckymi krajinami EPPO:

1. Belgicko 2. Bulharsko 3. Cyprus 4. Česká republika 5. Estónsko 6. Fínsko 7. Francúzsko 8. Grécko 9. Holandsko 10. Chorvátsko 11. Litva 12. Lotyšsko 13. Luxembursko 14. Malta 15. Nemecko 16. Portugalsko, 17. Rakúsko, 18. Rumunsko, 19. Slovensko, 20. Slovinsko, 21. Španielsko a 22. Taliansko.

Zoznam účastníckych krajín je dôležitý, lebo, ako vidieť, jedná sa z hľadiska počtu prípadov cezhraničných machinácií s prostriedkami Európskej únie aj o tie, s ktorými mali naši finanční zločinci čulé styky. Dôvod, prečo právomoci pridelené novovznikajúcej Európskej prokuratúre nepripadli Európskemu úradu pre boj proti podvodom je, že by s tým museli súhlasiť všetky členské štáty. A práve tie problémové by s tým nikdy nesúhlasili, preto vzniká Európska prokuratúra alebo Úrad európskeho prokurátora v režime posilnenej spolupráce – tj. niektoré členské štáty sa zúčastňujú, iné nie. A tie najproblémovejšie, ako sú Maďarsko, Poľsko, sa novému úradu radšej vyhnú oblúkom.

Laura Kövesi pri vypočutí na výboroch EP
Laura Kövesi pri vypočutí na výboroch EP [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Hlavný európsky prokurátor

V Európskej únii teraz najviac rezonuje výber hlavného európskeho prokurátora. Centrálny úrad, umiestnený v Luxemburgu, bude tvoriť hlavný európsky prokurátor, a po jednom európskom prokurátorovi z každej účastníckej zeme a jeho súčasťou budú špecializovaní technickí pracovníci a vyšetrovatelia. Decentralizovanú úroveň budú tvoriť delegovaní európski prokurátori v každom zúčastnenom štáte, ktorí budú schopní reálne stíhať trestné činy v rámci kompetencií úradu. U nás to bude pätica nových prokurátorov na Úrade špeciálnej prokuratúry, na vyšetrovania a trestné stíhania na vnútroštátnej úrovni bude dohliadať centrálny Úrad EP z Luxemburgu.

Laura Codruta Kövesi

O tom, koľko ich ktorý štát bude mať rozhodne hlavný európsky prokurátor. A práve minulý týždeň sa dva dôležité výbory Európskeho parlamentu dohodli na tom, že Laura Codruta Kövesi je najsilnejšou kandidátkou na post hlavného európskeho prokurátora. Pani Kövesi, ktorá je bývalou vedúcou prokurátorkou rumunského Národného Proti-korupčného úradu, presvedčila nielen svojim vystúpením pred výbormi, ale hlavne svojimi referenciami z jej pôsobenia v Rumunsku. To navzdory tomu, že sa ju súčasná rumunská vláda snaží zdiskreditovať. Nespochybniteľné ale je, že za jej éry sa začali masívne stíhať aj politicky exponovaní ľudia, za čo si vyslúžila medzinárodne uznanie a nenávisť domácej ľavicovej vlády.

Ak by Európska prokuratúra mala takéto vedenie, je jasné, že by nebola len ďalším zbytočným úradom, ale ozajstným štítom proti veľkým cezhraničným rozkrádačkám európskych prostriedkov. Pre Slovensko bude obzvlášť prospešné porovnanie s tým, ako sa proti veľkým machináciám bojuje naozaj, nie len naoko. Je totiž možné, že odrazu zistíme, že aj u nás bude možné reálne stíhať finančných žralokov za rozkrádanie (nielen) európskych peňazí.

Delegovaní európski prokurátori

Zaujímavé je, že u nás títo delegovaní európski prokurátori budú môcť naďalej vykonávať funkciu prokurátorov špeciálnej prokuratúry (budú mať teda dvojitú funkciu). Keď však budú delegovaní prokurátori konať v rámci mandátu Úradu Európskej prokuratúry, budú úplne nezávislí od orgánov činných v trestnom konaní na Slovensku. K začatiu fungovania Európskej prokuratúry je potrebných ešte viacero krokov ako na európskej úrovni, tak aj u nás s cieľom dosiahnuť začatie jeho fungovania niekedy po voľbách do NR SR a prispôsobenie našej legislatívy, najmä Trestného poriadku.

Politická strana Sloboda a Solidarita

Strana Sloboda a Solidarita vždy bojovala proti korupcii na domácej aj európskej scéne. Do eurovolieb 2019 ideme s rovnakou témou – chceme, aby sa eurofondy používali efektívne a adresne a nedochádzalo k ich zneužívaniu vyvolenými. Európska komisia zároveň musí dôslednejšie vymáhať zneužité európske zdroje a od novovznikajúcej Európskej prokuratúry očakávame nový a razantný prístup k stíhaniu korupcie. Našu ucelenú víziu reformy Európskej únie sme zhmotnili v Manifeste slovenského eurorealizmu, kde sa venujeme aj týmto otázkam.

S fungovaním Európskej prokuratúry je ale stále spojených niekoľko otázok. Pravdepodobne najzávažnejšou je otázka rizika efektívnosti aktivít, ktoré majú vykonávať vyšetrovatelia členských štátov na základe poverenia EPPO. Akékoľvek zmeny prostredníctvom Európskej prokuratúry budú totiž účinné len v rozsahu, v ktorom bude účinný daný členský štát, teda jeho orgány činné v trestnom konaní a súdy. V tomto smere má Slovensko obrovské medzery a ostáva dúfať, že minimálne európske prostriedky budú chránené lepšie ako sú tie verejné od našich daňovníkov. Ďalším rizikom je to, že rozsiahle interné konzultácie a preklady potrebné pre činnosť Európskej prokuratúry môžu nakoniec trvať pridlho pre trestné konania, v ktorých čas veľmi často býva tým najvzácnejším zdrojom.

Autor článku: Alojz Baránik

Kandidát na europoslanca Alojz Baránik v eurovoľbách 2019 kandiduje za stranu Sloboda a Solidarita z druhého miesta, ako člen TOP tímu Jurzyca-Baránik-Ďuriš Nicholsonová. Je dlhoročný právnik a tímlíder SaS pre spravodlivosť. Slovensko by jeho zvolením získalo zástupcu vo Výbore pre právne otázky (JURI), v ktorom sa schvaľujú dôležité zákony aj pre Slovensko.

Životopis >> | Facebook >> | Twitter >>