Na prvý pohľad to vyzerá, že nanič. Ale to, ako by doplatilo Slovensko na odchod Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie, si všíma takmer každý.

Európska únia - Slovensko voľný obchod s Japonskom

Napríklad by sa nám zmenšila možnosť exportovať tam časť automobilov, čím by sa u nás spomalil rast životnej úrovne, prehĺbil by sa ekonomický aj mzdový rozdiel medzi priemerom Európskej únie a Slovenskom, odchádzalo by od nás viac ľudí do zahraničia, znížili by sa príjmy verejných financií, a teda by bolo menej peňazí na zdravotníctvo či školstvo, výpadok príjmov by tak musel byť kompenzovaný vyššími daňami a odvodmi.

Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Štvrtá najotvorenejšia v Európskej únii. Kým veľké krajiny ako USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Nemecko si môžu dovoliť nižšiu mieru otvorenosti, malá krajina je životne odkázaná na obchod so zahraničím bez bariér. Ak by sme si chceli vyrábať doma všetko, bolo by to oveľa drahšie, než keď sa špecializujeme na niektoré výrobky a služby, tie vyvezieme a dovezieme to, čo umožní slovenskému spotrebiteľovi nakupovať lacnejšie.

Európska únia a zmluvy o voľnom obchode

Práve preto v SaS navrhujeme, aby Európska únia uzatvárala zmluvy o voľnom obchode so všetkými demokratickými štátmi. Napríklad ako to je od februára 2019 s Japonskom (Dohoda EPA). Ak sa táto dohoda zrealizuje naplno, Japonsko odstráni clá na 97 % tovaru dovážaného z Európskej únie. Tieto clá pritom platia bežní ľudia, aj na Slovensku, vo forme nižších miezd.

Ak totiž Japonsko predražuje dovoz od nás clami, naši vývozcovia musia znížiť ceny svojej produkcie, ak sa chcú udržať na tamojšom trhu. A cenou produkcie je aj mzda slovenského zamestnanca, ktorú colné bariéry tlačia dole. Rušenie ciel v ďalekom Japonsku tak otvára priestor pre vyššie mzdy aj u nás doma.

Dohoda EPA otvára trhy s IT a finančnými službami, či pomôže vývozu syrov, vína a mäsa. Ročný obchod medzi Európskou úniou a Japonskom by sa tak mohol zvýšiť o takmer 36 miliárd eur.

Obchod Slovenska s Japonskom

V súčasnosti do Japonska vyváža 201 slovenských spoločností, obchod s Japonskom podporuje na Slovensku 4 306 pracovných miest, ktoré sú v priemere lepšie platené o 12 %. Japonsko je našim 13. najväčším obchodným partnerom z krajín mimo Európskej únie.

Rozširovanie priestoru, do ktorého môže Slovensko exportovať, v ktorom môže obchodovať bez bariér, je jednou zo skutočných a udržateľných ciest ku zvyšovaniu životnej úrovne ľudí na Slovensku. Na rozdiel od cesty, ktorú presadzuje napríklad súčasná slovenská vláda. Tá je založená na výbere veľkého balíka daní od všetkých, ktoré sú následne darované vo forme stimulov vybraným, mnohokrát spriazneným podnikateľom.

Často sa takto presúvajú peniaze z najchudobnejších oblastí Slovenska do najbohatších, teda tam, kde už ďalší investori nemajú k dispozícii ani pracovnú silu, ani vybudovanú infraštruktúru. Vláda tak vytvára pracovné miesta, ktoré sú podľa štúdie OECD dlhodobo neudržateľné. Posilňovanie udržateľnej cesty zvyšovania životnej úrovne v orgánoch Európskej únie je pre Slovensko zásadné. Ľudia na Slovensku mu môžu významne pomôcť. Vo voľbách do Európskeho parlamentu. 25. mája 2019 voľbou 25-ky.

Autor článku:
Eugen Jurzyca – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 1. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do europarlamentu Eugen Jurzyca je líder kandidátky strany SaS pre eurovoľby 2019. Eugen Jurzyca je významný slovenský ekonóm a spoluautor návrhu reformy Európskej únie pod názvom “Manifest slovenského eurorealizmu”. Ideálny kandidát na europoslanca do európskeho Výboru pre vnútorný trh, ktorý dokonale rozumie verejným financiám.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>   |   LinkedIn >>   |   Website >>