Európskemu parlamentu pomaly dochádza, kto ovláda Slovensko. Dôsledky pre Slovensko môžu byť katastrofálne.

Európsky parlament - kto ovláda Slovensko

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26.3. 2019 je odsúdením toho, ako fungujú orgány činné v trestnom konaní, súdy a vláda v záujme zachovania systému, kde nefunguje právo.

A to všetko ešte predtým, ako vyšlo najavo, že reálne najdôležitejší človek na slovenskej Generálnej prokuratúre, Peter Šufliarsky, bol vlastne poskokom (zatiaľ) hlavného obžalovaného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka.

Európsky parlament upozorňuje

Vyberám niektoré z myšlienky z uvedeného uznesenia Európskeho parlamentu (zdôraznené pasáže: autor článku):

Európsky parlament okrem iného uvádza, že

  • vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej šokovali európsku verejnú mienku a mali odstrašujúci účinok na novinárov v Európskej únii,
  • 4. júna 2018 bola zriadená pracovná skupina Európskeho parlamentu pre monitorovanie právneho štátu (ROLMG) so všeobecným mandátom na monitorovanie situácie, pokiaľ ide o právny štát a boj proti korupcii v Európskej únii, a na riešenie osobitných situácií, najmä aj na Slovensku,
  • existujú vážne obavy v súvislosti s bojom proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti v EÚ, a to aj na Slovensku, keďže to ohrozuje dôveru občanov vo verejné inštitúcie, čo by mohlo viesť k nebezpečnému prepojeniu medzi zločineckými skupinami a verejnými orgánmi,
  • existujú správy o korupcii a podvodoch na Slovensku, a to aj s poľnohospodárskymi fondmi Európskej únie za účasti Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktoré si zasluhujú dôkladné a nezávislé vyšetrovanie, pričom niektoré z nich vyšetruje úrad OLAF a v súvislosti s ktorými uskutočnil Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu v decembri 2018 služobnú cestu na Slovensko na účely zistenia potrebných skutočností; keďže Slovensko má najvyššiu mieru odhaľovania nezrovnalostí a podvodov vo všetkých členských štátoch Európskej únie,
  • berie na vedomie, že bývalý policajný prezident odstúpil z pozície poradcu ministra vnútra, keď sa objavili tlačové správy o tom, že Ján Kuciak bol pred vraždou lustrovaný v policajných databázach údajne na pokyn bývalého policajného prezidenta,
  • členovia pracovnej skupiny EP ROLMG majú obavy, pokiaľ ide o nestrannosť presadzovania práva a nezávislosť súdnictva na Slovensku, najmä z politizácie a nedostatočnej transparentnosti výberových konaní a postupov vymenúvania, napríklad pokiaľ ide o post prezidenta policajného zboru,
  • postup výberu a menovania sudcov ústavného súdu a predpisy, ktoré ich upravujú, ako aj súvisiace kvalifikačné podmienky a požiadavky, musia spĺňať najvyššie možné normy transparentnosti, kontroly a zodpovednosti, a to v súlade so závermi, ktoré v tejto súvislosti prijala Benátska komisia,

V uznesení Európsky parlament tiež vyjadruje

  • výzvu slovenskú vládu, aby zabezpečila zintenzívnenie boja proti organizovanému zločinu a korupcii s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v inštitúcie štátu,
  • hlboké znepokojenie nad možnou úlohou vlády Slovenskej republiky pri únose vietnamského občana z Nemecka a požaduje komplexnú správu z vyšetrovania v spolupráci s nemeckými orgánmi vrátane údajného zapojenia bývalého ministra vnútra,
  • znepokojenie v súvislosti s obvineniami z korupcie, konfliktov záujmov, beztrestnosti a postupu v slovenských mocenských kruhoch, kedy skompromitovaná osoba svoj úrad opustí, aby sa opäť zjavila v novom postavení vplyvu niekde inde,
  • údiv nad tým, že bývalý vyšší policajný úradník Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a bývalý policajný prezident boli po ich odstúpení menovaní za poradcov ministra vnútra, a to aj v Českej republike a
  • znepokojenie v súvislosti s vyhláseniami slovenských politikov, ktoré spochybňujú význam nezávislej žurnalistiky a verejnoprávnych médií, ako napríklad verejné vyhlásenia bývalého premiéra počas tlačovej konferencie 2. októbra 2018

Európsky parlament zároveň

  • vyzýva na urýchlené prijatie transparentných, jednoznačných a objektívnych pravidiel a postupov výberu nového slovenského policajného prezidenta v roku 2019, ktoré zabezpečia nezávislosť a neutralitu tohto úradu, a
  • vyzýva slovenskú vládu, aby zaistila bezpečnosť novinárov, pričom vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti v oblasti vlastníctva médií a spochybňuje nezávislosť a kvalitu verejnoprávnych médií po odchode viacerých novinárov RTVS, a
  • vyzýva Európsku komisiu na predloženie návrhov na predchádzanie takzvaným strategickým súdnym sporom, ktorých cieľom je umlčať kritikov predstaviteľov moci.

Vyjadrenie poľutovania

Zaujímavá pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu 2019 je aj vyjadrenie poľutovania a znepokojenia nad tým, že neriešenie závažných a pretrvávajúcich porušení hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii povzbudilo ostatné členské štáty k tomu, aby sa vydali rovnakou cestou a nad rozhodnutím Európskej komisie odložiť uverejnenie jej návrhu na posilnenie rámca právneho štátu na júl 2019, teda až na dobu po zvolení nového Európskeho parlamentu.

Európsky parlament sa dožaduje toho, aby členské štáty Európskej únie rázne bojovali proti systémovej korupcii a navrhli účinné nástroje na predchádzanie korupcii, boj proti korupcii a trestanie korupcie a na boj proti podvodom, a aby tiež pravidelne sledovali využívanie verejných prostriedkov a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa Európska komisia rozhodla v uplynulých rokoch nezverejniť správu EÚ o boji proti korupcii.

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila svoje pravidelné monitorovanie a podávanie správ v oblasti boja proti korupcii v súvislosti so všetkými členskými štátmi a inštitúciami Európskej únie.

Slovensko môže byť medzinárodne pranierované ako štát, kde nevládne právo

Z uvedeného je možné vysledovať, že boju proti systémovej korupcii, teda takej, ktorá totálne ovládla Slovensko, sa orgány Európskej únie budú venovať po voľbách do Európskeho parlamentu 2019 a po ustanovení nových výkonných orgánov EÚ viac ako kedykoľvek predtým. Pre Slovensko môže toto mať zásadný dopad. To v tom, že sa Slovensko ľahko môže stať neželaným stredobodom pozornosti ako krajina, ktorá po doterajšom relatívne nenápadnom priebehu svojho členstva, bude medzinárodne pranierovaná ako štát, kde nevládne právo.

Za takej situácie bude extrémne dôležité, aby záujmy Slovenska v Európskom parlamente zastupovali kompetentní ľudia, ktorí sú na to odborne aj jazykovo vybavení. Slovensko sa totiž musí vyhnúť tomu, aby pre nepochopenie lokálnych pomerov došlo k nášmu odcudzeniu sa hodnotám EÚ, a tým aj k ohrozeniu aj riadneho a nekonfliktného členstva Slovenska v Európskej únii.

Autor článku:
Alojz Baránik – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 2. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do europarlamentu Alojz Baránik v eurovoľbách 2019 kandiduje za politickú stranu SaS z druhého miesta, ako člen TOP tímu Jurzyca-Baránik-Ďuriš Nicholsonová. Alojz Baránik je dlhoročný právnik a tímlíder Sloboda a Solidarita pre spravodlivosť. Slovensko by jeho zvolením získalo zástupcu vo Výbore pre právne otázky (JURI), v ktorom sa schvaľujú dôležité zákony aj pre Slovensko.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>