Fedor je otec novonarodeného Filipa. V deň narodenia syna si naňho vypil s kamarátmi, teraz by to chcel osláviť aj tým, že by s ním strávil niekoľko dní po narodení, aby odbremenil manželku Katku. Domácnosť je hore nohami. Fedor si chce zobrať platené …

rodicovske-dovolenky-flexibilny-pracovny-cas

… voľno, také dva týždne, aby sa on zžil s Filipom a celá rodina s novou situáciou. Zamestnávateľ nesúhlasí. Dáva mu možnosť zobrať si dva po sebe idúce predĺžené víkendy, teda dva piatky.

Fedor je nová generácia otcov, taká, ktorá chce byť rovnoprávnym rodičom s matkou. Dokáže obriadiť všetko, azda okrem dojčenia. Už teraz sa zamýšľa nad tým, ako skĺbi rodičovstvo s prácou tak, aby sa obaja rodičia mohli venovať aj práci, aj rodičovstvu. Aby rodina finančne fungovala, Katka sa bude musieť po materskej vrátiť do práce, a aby mal Filip dvoch rovnocenných rodičov, obaja by sa mu mali venovať naplno do troch rokov, čo je pre dieťa kľúčové obdobie z kognitívneho aj sociálneho hľadiska.

Fedorov zamestnávateľ nepodporuje flexibilný pracovný čas, ani možnosť flexibilného pracovného miesta na výkon práce, ani skrátené úväzky.

Takých, ako Fedor sú na Slovensku tisíce otcov. Sú diskriminovaní legislatívou, štátom a zamestnávateľmi. A popri nich sú diskriminované matky, ktoré sa častokrát nemajú ako podeliť o rodičovstvo s otcami a tak sú tri, poprípade 6 a viac rokov na rodičovskej dovolenke a potom sa často nedokážu zapojiť do pracovného života.

Niektoré oddane napĺňajú známy mýtus: Dobrá matka je iba taká matka, ktorá je s dieťaťom doma. Niektoré by aj chceli ísť pracovať pred tretím rokom veku dieťaťa, keby bolo dostatok služieb – napríklad jaslí.

Toto je veľká téma s nudným názvom: Zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.

Túto tému nedávno otvoril Brusel. V Európskom parlamente schválili Smernicu, ktorá zabezpečuje individuálne práva súvisiace s otcovskou dovolenkou, rodičovskou dovolenkou a opatrovateľskou dovolenkou a s pružnými formami organizácie práce pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov.

Dôvody boli tieto: Pretrvávala rodovo podmienená nerovnosť možností čerpania rodičovskej dovolenky medzi otcami a matkami – v neprospech otcov. A pretrvávala tiež nerovnosť medzi jednotlivými členskými štátmi v dĺžke čerpania materskej dovolenky a tiež v systéme odmeňovania nároku na rodičovskú dovolenku.

Brusel teda začala volať po väčšej harmonizácii. A vydal smernicu, ktorá je záväzná pre všetky členské štáty – do 3 rokov ju musia premietnuť do vlastnej legislatívy.

Čo smernica rieši:

1/ pracujúci otcovia si budú môcť vyčerpať 10 dní plateného voľna po narodení dieťaťa

2/ matky aj otcovia si budú môcť vyčerpať každý po 4 mesiace rodičovskej dovolenky, z ktorých dva sú vzájone neprenosné. Rodičia budú môcť rozhodnúť, či si rodičovské voľno vyčerpajú naraz alebo postupne.

3/ všetci pracujúci si budú môcť vyčerpať 5 pracovných dní z rodinných dôvodov – napríklad pri starostlivosti o chorých rodinných príslušníkov

4/Všetci pracujúci rodičia s deťmi do 8 rokov budú môcť od zamestnávateľa požadovať znížený pracovný úväzok, flexibilný pracovný čas a flexibilitu na pracovisku.

Fedorovi sa smernica páči, pri ďalších deťoch by nemusel riešiť to, čo pri Filipovi. Ja však Fedorovi hovorím, že tak, ako sa mu páči vstup Bruselu do našej legislatívy v oblasti otcovskej dovolenky, už menej sa mu bude páčiť harmonizácia, ktorá by napríklad mohla obmedziť trvanie našej unikátne dlhej materskej dovolenky.

Čo takto prenechať kompetenciu Európskeho sociálneho piliera alebo zosúlaďovania rodinného a pracovného života na členské štáty? Čo takto voliť takých politikov, ktorí namiesto obedov zadarmo seriózne riešia, ako nastaviť otcovskú dovolenku, či flexibilný pracovný čas pre pracujúceho otca alebo matku? Čo takto využiť eurofondy určené na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života na podporu služieb – napríklad jaslí pre pracujúcich rodičov?

Som jednoznačne za to, aby sme si brali príklady z iných členských štátov, ako podporiť zrovnoprávnenie otcov a matiek pri čerpaní rodičovskej dovolenky, ako im umožniť čo najľahšie sa zapojiť do pracovného života a dokázať skĺbiť rodičovstvo so zamestnaním. To isté platí pre pracujúcich, ktorí sa starajú o člena rodiny odkázaného na starostlivosť inej osoby. Nastavme legislatívu a využime eurofondy na zlepšenie života mladých rodín. Ale buďme opatrní pri prehlbovaní harmonizácie v tých oblastiach, ktoré majú riešiť zodpovedné vlády členských štátov.

S týmto vysvetlením dokážu žiť aj Fedor, Filip a Katka.

Autor článku:
Lucia Ďuriš Nicholsonová – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 3. mieste.

Vizitka kandidátky do EP za SaS

Lucia Ďuriš Nicholsonová je kandidátkou číslo 3 strany SaS pre eurovoľby 2019. Je podpredsedníčkou NR SR, tímlíderka SaS pre sociálne veci a sociálne vylúčené spoločenstvá (rómske komunity). Aktívne rieši nielen sociálnu oblasť, ale tiež boj proti korupcii, nevynímajúc korupciu pri prerozdeľovaní eurofondov. Je ideálnou kandidátkou na europoslankyňu do Výboru EP pre sociálne záležitosti, ktorá bude v Bruseli zastupovať záujmy slovenských občanov – od seniorov cez zdravotne postihnutých občanov až po mladé rodiny s deťmi.

Viac o autorke môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>   |   Instagram >>   |

Lucia Ďuriš Nicholsonová kandidátka do EP 2019