Zmena klímy je tu. A nemám teraz na mysli tú politickú, ale tú podnebnú. Dôsledky pocítil, alebo si všimol, už každý z nás. Globálne otepľovanie Zeme neznamená iba zimy bez snehu, či letá so štyridsiatkami teplotami, a to aj u nás. Tou hlavnou zmenou sú prudké výkyvy …

Globálne otepľovanie, zmena klímy a CO2- Karol Galek

… počasia, hurikány, dlhé obdobia sucha, inde zase záplavy.

Spoločnosť sa pritom rozdelila na dva tábory. Jeden tvrdí, že za to všetko môže človek a jeho ľudská činnosť, druhý to popiera. Ktorý z nich má pravdu, nám ukáže už blízka budúcnosť, no je aj celkom dobre možné, že sa to už ani nikdy nedozvieme. Scenár nárastu teploty Zeme o 4,1°C, čo je odhad, pokiaľ ľudstvo bude pokračovať v súčasnom hospodárení a správaní sa, je totiž katastrofický. V Parížskej klimatickej dohode si preto za cieľ dalo 197 krajín udržanie nárastu teploty pod 2°C. K dnešnému dňu ju ratifikovalo 185 z nich.

Napriek tomu OECD varuje, že emisie CO2 budú vo svete minimálne ďalších 20 rokov naďalej rásť. Môže za to stúpajúci nárast dopravy, no taktiež krajiny, ktoré dnes zažívajú zrýchlenú priemyselnú revolúciu. Túto ale pritom sledujú iba akoby cez sklo, preskakujú viaceré etapy jej vývoja a rovnými nohami skáču do automatizovaného priemyslu. Na fosílne palivá sa pritom hľadí ako prostriedok posvätený účelom.

V Európe si tak môžeme stanovovať obmedzenia, vymýšľať environmentálne dane a odpočítavať minúty ostávajúce do konca sveta. Pokiaľ si všetky krajiny sveta v rovnakej miere neuvedomia, že planétu máme všetci jednu spoločnú, všetko, čo podnikneme, bude iba deklaratívneho charakteru. Na druhej strane by bolo veľmi alibistické tvrdiť, že to nie my, to oni, pretože hoci výrobu sme exportovali, no spotrebu si ponechali, ba dokonca vďaka zlacneniu výrobkov, túto ešte aj zvýšili.

Aj vďaka tomu sme dosiahli úroveň blahobytu, ktorá nám umožňuje hľadieť nielen po vlastný prah, ale aj ďaleko zaň. Je však naivné rovnaké správanie očakávať od ostatných, ktorí vidia, ako nám je dobre a chcú sa mať rovnako. Až do momentu, kým to nedosiahnu a správanie sa našej planéty ich nebude v užívaní tohto stavu obmedzovať, dovtedy budú pre nich všetky environmentálne snahy za záchranu Zeme iba akousi neurčitou záležitosťou. V tejto chvíli by sme tak mali prebrať úlohu staršieho brata. Investície do výskumu a vývoja nízkoemisných a bezemisných technológií by mali byť niečím, čo by sme mali bezzištne urobiť pre toho mladšieho. Cieľom je totiž uprataná spoločná izba.

A tak hoci sa zdá, že Európa si svoju domácu úlohu už viac-menej splnila, určite nesmieme poľaviť. Súčasne však musíme vedieť aj prečo a ako to chceme dosiahnuť. V tomto máme práve na Slovensku veľké resty. Radi sa k niekomu, alebo niečomu pripojíme a sľúbime, následne ale dodržiavanie záväzkov berieme iba ako nutné zlo. Príkladom je aj samotná Parížska dohoda, ku ktorej sme sa síce superrýchlo pridali, avšak bez toho, aby sme mali vlastnú predstavu o tom, ako ju budeme plniť. A dnes sa viacerým európskym ekologickým iniciatívam bránime.

Aj u nás totiž platí, že všetci chcú zmenu, no zmeniť sa nechce nikto. Svojim málom by pritom v prvom rade mal prispieť každý z nás. Na krátke cesty chodiť pešo, alebo na bicykli, na dlhšie používať MHD. Separovať odpad, nekupovať veci, ktoré nepotrebujeme. Používať energeticky efektívne spotrebiče, neprekurovať, neplytvať energiami… Aj malý príspevok k lepšiemu životnému prostrediu je vždy viac, ako čakanie so založenými rukami. V tomto prípade totiž všetko, čo urobíme, robíme ani nie tak pre seba, ako pre tých, čo prídu po nás. Z tohto pohľadu je potom úplne jedno, či v globálne otepľovanie veríme, alebo nie.

Autor článku: Karol Galek
Karol Galek – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 10. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do europarlamentu Karol Galek kandiduje v eurovoľbach 2019 z desiateho miesta na kandidátke strany SaS. Karol Galek je poslanec Národnej rady a tímlíder strany SaS pre energetiku. Okrem spôsobov znižovania cien za energie sa venuje aj využívaniu obnoviteľných zdrojov. Jeho zásadou je práca s rozumom v prospech Slovenska a Slovákov. Hlavnou agendou Karola Galeka je ukončenie dotácií na výrobu elektriny z domáceho uhlia, transparentnosť v regulácii, eliminácia politických rozhodnutí z cien energií a trhové prostredie v energetike. Ako poslanec národnej rady za tri roky predložil sériu zákonov, ktoré by priemernej domácnosti znížili účty za elektrinu o 80 eur.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>

Globálne otepľovanie - kandidát do europarlamentu Karol Galek