História volieb do Európskeho parlamentu je nutne previazaná s históriou samotného Európskeho parlamentu. Európsky parlament je v súčasnosti jedinou demokraticky volenou inštitúciou Európskej únie. No nebolo to tak vždy. Pomerne dlhú časť svojej histórie, až 27 rokov, bol Európsky parlament nevolenou inštitúciou.

História volieb do Európskeho parlamentu

Nedemokratický europarlament

Korene Európskeho parlamentu siahajú až do roku 1952, keď vzniklo Parlamentné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. V roku 1958 sa Parlamentné zhromaždenie premenovalo na Európske parlamentné zhromaždenie a europoslanci sa začali združovať podľa politickej ideológie a nie podľa národnosti.

Tento krok je vnímaný ako zrod moderného Európskeho parlamentu. Podobne 50-ročné výročie založenia Európskeho parlamentu bolo slávené v roku 2008 a nie v roku 2002. Na prvé eurovoľby si tak europarlament musel ešte nejaký čas počkať.

Prvé voľby do Európskeho parlamentu

Historicky prvé voľby do Európskeho parlamentu sa konali v roku 1979. Európsky parlament bol teda viac ako dve desaťročia nevolenou inštitúciou. So vznikom eurovolieb začal europarlament postupne získavať čoraz viac právomocí. Napriek rastúcej moci však volebná účasť každými eurovoľbami klesala.

Nezaujímavé eurovoľby

Voľby do Európskeho parlamentu sa od roku 1979 konali pravidelne každých 5 rokov. Volebná účasť však stabilne klesala zo 62% v roku 1979 až na 43% v roku 2014. V posledných eurovoľbách prišla k urnám dobrovoľne väčšina občanov len v piatich z 28 krajín EÚ. V štyroch krajinách boli eurovoľby povinné a vo zvyšných 20 krajinách dosiahla účasť menej ako 50%. V súčasnosti sú voľby povinné už v piatich krajinách EÚ (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko).

Najdôležitejšie eurovoľby v histórii

Voľby v roku 2014 boli nepochybne mimoriadne dôležitými v celej histórii Európskeho parlamentu. Dôvodom bolo, že od posledných eurovolieb boli právomoci europoslancov výrazne posilnené. Europoslanci ozhodovali napríklad o budúcom predsedovi Európskej komisie, ktorý je najvplyvnejšou osobou Európskej únie.

Nové výzvy do volieb v roku 2019

Keďže sú voľby do Európskeho parlamentu tradične poznačené veľmi nízkou účasťou, každý hlas v nich má veľkú váhu. Minulé voľby boli napríklad pre Európsku úniu zároveň vysvedčením za to, ako zvládla eurokrízu. Ak teda niekomu vadilo zachraňovanie nezodpovedných krajín, vydávanie regulácií, ktoré obmedzujú každú časť života ľudí či neodôvodnený nárast moci Európskej únie, eurovoľby sú ideálnym spôsobom, ako vyjadriť svoj názor.

V súčasnosti čelí Európska únia výzvam spojeným s už spomínanou klesajúcou účasťou – niektoré krajiny, ako napríklad Belgicko či Španielsko, sa snažia reagovať na tento trend spájaním eurovolieb s inými voľbami (komunálnymi, regionálnymi, parlamentnými) do jedného volebného dňa. Ďalšou výzvou je klesajúca podpora pre tradičné stredopravé a stredoľavé strany a nárast podpory pre euroskeptické a populistické strany. Tento vychádza z aktuálnych tém ako Brexit, migrácia, otázky bezpečnosti po teroristických útokoch v rámci EÚ, ochrana osobných údajov, ochrana autorských práv, či nástup dezinformačných webov a kampaní.