Hlasovací systém volieb do Európskeho parlamentu je tvorený ako európskou legislatívou, tak aj nariadeniami členských krajín. A tak aj keď sú niektoré princípy spoločné pre eurovoľby vo všetkých krajinách, v mnohých veciach sa eurovoľby v jednotlivých krajinách výrazne líšia.

 Hlasovací systém volieb do Európskeho parlamentu

Voľby do Európskeho parlamentu a kvórum

Na základe rozhodnutia Európskej rady z roku 2002 musia pri eurovoľbách všetky krajiny používať systém založený na pomernom zastúpení europoslancov. Členské štáty môžu pri volení zaviesť aj minimálne kvórum pre vstup strany do europarlamentu, toto kvórum však nesmie prekročiť 5%. Túto hranicu uplatňuje spolu so Slovenskom ďalších 9 krajín. Z krajín, ktoré kvórum zaviedli, je jeho najnižšia hodnota na Cypre. Tam dosahuje len 1,8% hlasov. Dvanásť členských krajín nemá zavedené žiadne kvórum.

Kto môže a kto nemôže byť europoslancom?

Lisabonská zmluva zaviedla právo voliť a byť volený v eurovoľbách ako základné právo. Kandidát na europoslanca musí mať v prvom rade občianstvo v štáte EÚ.

Okrem toho musí kandidát na europoslanca spĺňať minimálny vek, ktorý stanovujú jednotlivé krajiny. Vo väčšine krajín ide o 18 rokov, no napríklad na Slovensku je to 21 rokov, v Rumunsku 23 rokov a v Grécku a Taliansku až 25 rokov.

Europoslancom tiež nemôže byť človek, ktorý zastáva niektorú z vymedzených funkcií. Europoslancom nemôže byť napríklad člen vlády v členskej krajine, člen komisie, sudca Európskeho súdneho dvora a od roku 2002 ani poslanec parlamentu v členskej krajine.

Kto môže a kto musí voliť v eurovoľbách?

V eurovoľbách môže voliť každý, kto má európske občianstvo, a zároveň spĺňa kritériá minimálneho veku. Minimálny vek stanovený pre volenie v eurovoľbách je vo väčšine krajín stanovený na 18 rokov, výnimku predstavuje Grécko s vekom 17 rokov a Rakúsko a Malta, kde môžu občania voliť od veku 16 rokov.

V niektorých krajinách však hlasovanie v eurovoľbách nie je právom, ale zákonnou povinnosťou. Voliči tak musia voliť europoslancov v Belgicku, Bulharsku, Luxembursku, Grécku a na Cypre. Jednotlivé krajiny môžu rozhodnúť aj o tom, či občanom umožnia voliť elektronicky, zo zahraničia, poštou alebo prostredníctvom zahraničnej ambasády či splnomocnenia. Slovensko je žiaľ spolu s Českou republikou, Maltou a Írskom krajinou, v ktorej voliči nemôžu využiť žiadnu z týchto možností.

Kedy sa volí v eurovoľbách?

Aj keď boli v minulosti vykonané snahy o štandardizáciu eurovolieb, zatiaľ prevládajú národné tradície a voľby do Európskeho parlamentu sa v jednotlivých krajinách konajú počas rôznych dní. Výnimku predstavujú tento rok Belgicko (parlamentné a regionálne) a Španielsko (komunálne a regionálne), v ktorých sú eurovoľby spojené s inými voľbami do jedného volebného dňa. Eurovoľby v roku 2019 začnú vo štvrtok 23. mája v Holandsku. Následne budú pokračovať v piatok v Českej republike a Írsku a v sobotu a nedeľu vo zvyšku Európskej únie.

Na Slovensku sa budú voľby do Európskeho parlamentu konať ako v jednej zo štyroch krajín v sobotu 25. mája. Vo väčšine krajín EÚ sa eurovoľby uskutočnia v nedeľu 26. mája. V Českej republike budú navyše voľby do europarlamentu trvať až dva dni.