Nemusíme chodiť ďaleko a o transparentnosti hlasovania sme si aj na Slovensku vypočuli v poslednom období veľa. Ako teda prebieha hlasovanie v Európskej únii? Je transparetnté alebo nie? Na zodpovedanie týchto otázok je podľa môjho názoru najskôr potrebné …

Hlasovanie v Európskej únii

… vysvetliť, ako funguje prijmímanie legislatívnych aktov za ktoré sa hlasuje.

Európsky parlament je spolu s Radou Európskej únie (zvaná aj ako Rada ministrov, či len Rada), ktorá združuje zástupcov vlád členských štátov EÚ, zodpovedný za prijímanie právnych predpisov EÚ. V riadnom zákonodarnom postupe sú obe inštitúcie rovnocennými spoluzákonodarcami, a to najmä pri správe ekonomických záležitostí, v oblasti prisťahovalectva, energetiky, dopravy, životné prostredia a v neposlednom rade pri ochrane spotrebiteľov. Napríklad pri daňových otázkach však Európsky parlament plní iba poradnú funkciu, kedy poskytuje Rade poradné stanovisko. Takýto postup bol zavedený v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii a rozšírený o pár rokov neskôr. V súčasnej podobe sa naplno uplatňuje od roku 2009, kedy nadobudla platnosť Lisabonská zmluva.

Ako prebieha hlasovanie v Rade Európskej únii?

Rada prijíma svoje rozhodnutia tromi spôsobmi, a to:

  • jednoduchou väčšinou (za návrh hlasuje 15 členských štátov),
  • kvalifikovanou väčšinou (za návrh hlasuje 55% členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65% počtu obyvateľov EÚ)
  • jednomyseľne (všetci hlasujú za návrh).

Rada rozhoduje jednoduchou väčšinou najmä:

  • o procedurálnych otázkach (napr. rokovací poriadok, organizačný poriadok, prijímanie pravidiel pre výbory),
  • v prípade vypracovania štúdie alebo predloženia návrhu Komisiou.

Rada sa najčastejšie uznáša kvalifikovanou väčšinou a týmto postupom sa prijíma približne 80% všetkých právnych predpisov EÚ.

Ak Rada hlasuje o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé, musí sa uznášať jednomyseľne, a to v prípade:

  • spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (s výnimkou niektorých jasne vymedzených prípadov, ktoré si vyžadujú kvalifikovanú väčšinu, napr. vymenovanie osobitného zástupcu)
  • občianstva (udeľovanie nových práv občanom EÚ)
  • členstva v EÚ
  • harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti nepriameho zdaňovania
  • financií EÚ (vlastné zdroje, viacročný finančný rámec)
  • niektorých predpisov v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (európsky prokurátor, rodinné právo, operačná policajná spolupráca, atď.)
  • harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany.

Rada môže hlasovať samozrejme len vtedy, ak je prítomná väčšina jej členov. Najskôr môže o legislatívnom akte hlasovať 8 týždňov po zaslaní znenia predpisu národným parlamentom na preskúmanie. Národné parlamenty rozhodujú, či je návrh právneho predpisu v súlade so zásadou subsidiarity; skôr sa môže hlasovať len v osobitných naliehavých prípadoch.

(Ne)dostatočná transparentnosť hlasovania v Rade?

Keďže Rada je rovnocenným spoluzákonodarcom s Európskym parlamentom, v praxi to znamená, že má často pri tvorbe európskej legislatívy posledné slovo.

Rada vo všeobecnosti sprístupňuje iba informácie o finálnom hlasovaní členských štátov v rámci legislatívnych procesov, nesprístupňuje teda informácie o tom, ako ktorý zástupca členského štátu hlasoval. Myslím si, že je potrebné sprístupniť prípravné diskusie a prácu, ktorá sa koná pred zasadnutiami hláv štátov alebo ministrov. Na rozdiel od schôdzí výborov v Európskom parlamente, zasadnutia prípravných orgánov Rady aj väčšina diskusií v Rade prebiehajú za zatvorenými dverami, a tak je veľmi ťažké získať prístup k informáciám o rôznych pozíciách členských štátov, čo bráni demokratickej kontrole vlád zo strany občanov, či národných parlamentov. Rada zároveň proaktívne neuverejňuje väčšinu dokumentov a ani informácie, že dokumenty týkajúce sa pripravovanej európskej legislatívy vôbec existujú.

Podľa môjho názoru, na to, aby sa vlády mohli za svoje rozhodovanie o právnych predpisoch EÚ zodpovedať občanom, musia občania vedieť, ako sa ich vlády počas legislatívneho procesu chovali. Z tohto dôvodu prepdokladám, že sprístupnenie takýchto informácií by tiež vlády členských štátov podnietilo prevziať väčšiu zodpovednosť za nové európske právne predpisy, čím by sa zabránilo a najmä obmedzilo obviňovanie EÚ z prijatia právnych predpisov, ktoré spoluformovali a prijímali členské štáty.

Uvedené potvrdzuje aj Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o strategickom vyšetrovaní ombudsmanky OI/2/2017 týkajúcom sa transparentnosti legislatívnych rokovaní v prípravných orgánoch Rady EÚ (2018/2096(INI)), podľa ktorého o.i. bolo zistený nedostatok transparentnosti v Rade, a to z dôvodu jej vzťahu s verejnosťou, ktorá nemá možnosť prístupu k legislatívnym dokumentom, ani k rozhodovacím procesom ich prijímania; ďalej je Rade vytýkaný nesprávny úradný postup a ombudsmanka požaduje zosúladenie jej pracovných metód s normami volenej demokracie, tak ak oto vyžadujú zmluvy. Inými slovami povedané, Rada takýmito postupmi oslabuje informovanosť občanov, ktorý majú právo na informácie a zároveň ide aj o obchádzanie noriem transparentnosti a o kontrolu demokracie, keďže právne predpisy sú pripravované v neformálnych formátoch, napr. Euroskupina alebo sumit. Ombudsmanka v tomto uznesení uviedla, že trvá na tom, aby sa legislatívne akty Európskej únie o transparentnosti a prístupe k takýmto dokumentom bezodkladu uplatňovali najmä v prípravných orgánoch Rady (napr. vo Výbore pre finančné služby, či v Hospodárskom a finančnom výbore). Cieľom tohto rozhodnutia má byť podľa môjho názoru zabezpečenie prístupu verejnosti k právnym predpisom, ako aj k verejnému hlasovaniu, tzn. že každý občan členského štátu bude vedieť ako hlasoval jeho zástupca. Verejné hlasovanie je základom rozhodovania v demokracii, a preto mám za to, že by sa nemalo obmedzovať.

Strana SaS dlhodobo zastáva názor, uvedený aj v Manifeste

„Ak chce Európska únia prežiť, musí sa výrazne reformovať.“

Aj preto je potrebné zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť Rady. Vysoko transparentné rozhodovanie na európskej úrovni je nevyhnutné na zvýšenie dôvery občanov v európsky projekt. Strana SaS nemá záujem iné vlády do ničoho nútiť, to pre ponechá na občanov konkrétneho členského štátu. Za SaS však môžeme sľúbiť, že pokiaľ bude strana SaS vo vláde, budú sa všetky predbežné aj záverečné pozície SR v Rade spolu s vysvetlením zverejňovať.

Autor článku:
Lenka Jakubčová – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 8. mieste.

Zdroj: http://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/powers-and-procedures/legislative-powers

Vizitka kandidátky do europarlamentu za SaS

Lenka Jakubčová kandiduje v eurovoľbách 2019 z ôsmej pozície na kandidátke strany SaS. Je to mladá advokátka, ktorá pomoc v právnych veciach berie ako svoje poslanie. Naša kandidátka do europarlamentu ako advokátka pomáha ľudom riešiť právne problémy a neprávosti, rovnako je jej snahou a úsilím zachovávať právo, spravodlivosť a osobné slobody občanom; zároveň ich presadzovať na pôde europarlamentu a následne i na Slovensku.

Viac o autorke môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Twitter >>   |   LinkedIn   |

Kandidátka do europarlamentu Lenka Jakubčová