S touto krajinou to vôbec nie je také zlé, ako sa môže zdať z vnútra facebookovej bubliny. Ľudia sú politikmi a politikou znechutení, sú zmätení, lebo nevedia komu, ani čomu veriť.

Facebooková bublina - Lucia Ďuriš Nicholsonová

Ale stále sa väčšina z nich, ponáhľajúc sa do práce, domov, či pre deti do škôlky dokáže na chvíľu zastaviť. Aj pri politikovi. A nechcú veľa, nepotrebujú naše komplikované programy, stačí im, že počúvame.

Z eurokampane som mala obavy. Žijúc vo vlastnej facebookovej bubline, plnej vyhrážok,  rozohratých spravodajských hier voči mne som sa obávala, že na prvom námestí ma príde niekto obliať kyselinou. Keď vás pravidelne anonymní ľudia pomyselne vešajú na kandelábre, upaľujú na hranici a želajú vám rakovinu, na chvíľu sa zamyslíte, či je dobrý nápad stáť v kampani 7 hodín na námestiach slovenských miest.

V tejto chvíli máme za sebou v rámci kampane 19 miest a ja môžem s úľavou skonštatovať, že som sa mýlila. Kyselinou ma nikto neoblial. Z niekoľkých tisícov ľudí, s ktorými som sa rozprávala,  boli len štyria hejteri.

V Spišskej Novej Vsi za mnou vybehol z kostola 70-tnik, ktorý mi prišiel na jeden nádych povedať toto: „Ste hlúpa, lebo nemáte maturitu, nechodili ste na žiadnu strednú školu, lebo nemáte žiadnych spolužiakov, ani profesorov, ani ste nikdy neboli na žiadnej pomaturitnej stretávke a ani tablo ste nemali!!!“ A vbehol späť do kostola.

V Liptovskom Mikuláši prišiel za mnou pán, ktorý mi zvestoval, že som „židovská štetka“. Keď som sa spýtala, ako na to prišiel, povedal, že židovské črty nemôžem ničím prekryť, že vyzerám presne ako typické židovky na fotografiách z jeho počítača. K tomu, prečo som štetka, sme sa už nedostali, lebo zvyšoval hlas a tak som ho nechala na lavičke samého.

Vo Zvolene ku mne cez celé námestie utekala nízka, zavalitá žena s nápadne ohnutými kútikmi úst nadol. Keď ku mne dobehla, pomedzi hlasné nádychy ševelí: „Prišla som vás prekliať, aby ste sa do žiadneho parlamentu nedostali, lebo ste veľmi odporná žena.“ Neskôr som sa od Alina Baránika dozvedela, že to bola bývalá učiteľka, ktorú prepustili z práce a ja som bola asi prvá po ruke.

Niektoré učiteľky majú na mňa evidentne slabosť. Aj v Ružomberku som narazila na jednu, ktorá sa „hanbila, že také hlúpe ženy ako ja sedia v parlamente a ona núti deti do vzdelania“. Odchádzala o poznanie spokojnejšia, keď povedala, čo povedať chcela a ja som si ju potichu vypočula. Prečo by som si ju nevypočula, počúvam to tak často, že o chvíľu aj ja sama uverím, že tú maturitu nemám.

Čo ma ale prekvapilo v eurokampani najviac sú ľudia, ktorí sympatizujú so mnou a s Kotlebom. Nedokážem dešifrovať vzorec, ktorým sa moje skupenstvo a môj svetonázor zhoduje s tým Kotlebovým, ale títo naši spoloční voliči nás nejako majú v jednom politickom vreci. Osobne som takých stretla zhruba 10, za všetky opíšem jedno stretnutie.

Na námestie v Považskej Bystrici za mnou dobehla udychčaná bielovlasá pani. Vraj keď sa dozvedela, že som v meste, bežala ostošesť zo vzdialeného sídliska, kam nechodí mestská doprava. Bolo veľmi teplo a pani si miestami utierala pot z čela. Bola som dojatá, že kvôli mne sa tak ponáhľala. „Pani Nicholsonová, môžem sa vás dotknúť, viete, ja vás mám veľmi rada, ja politiku až tak nesledujem, ale vy ste pre mňa vzor, keby som bola mladšia, chcela by som ísť do politiky a bola by som taká nebojácna ako vy….viete, mám len dvoch takýchto obľúbených politikov – vás a pána Kotlebu.“

Aj som chcela začať vysvetľovať, aj som nevedela, kde a ako začať. Tak som sa len spýtala, čo máme s Kotlebom spoločné. „Obaja ste veľmi odvážni, nebojíte sa povedať pravdu. Jeho som volila v prezidentských voľbách, vás budem v eurovoľbách. Tak som to spravodlivo podelila.“ Objala som tú pani. Stretla som viac voličov ako ona, rozmýšľam nad ich vzorcom odvážneho politika a ako na to reagovať.

Drvivá väčšina ľudí v uliciach ma veľmi milo prekvapila. Sú priateľskí, dokážu stisnúť ruku politikovi a povedať zopár povzbudivých slov. Nepýtam sa, či ma budú voliť, stačí mi, že v našich mestách žijú ľudia, ktorí napriek svojim trápeniam a sklamaniam vedia byť milí a opätovať úsmev.

Sú aj takí, ktorí sa neusmejú a rovno povedia, že volia iných, ale nehejtujú, nekričia na nás, že sme „buzeranti, narkomani atď „ ako v minulých kampaniach. Aj mnohí z tých, ktorí na začiatku povedia, že volia ĽSNS sa pristavia, posťažujú sa a veľakrát sa stalo, že keď sme im povedali o našich riešeniach, ktoré ĽSNS neponúka, tvrdili, že sa nad voľbou ešte zamyslia. Vnímam prieskumy verejnej mienky a rast voličov extrémnej pravice, ale aj tak si myslím, že s našou krajinou to nemusí byť také zlé. Len by sme mali byť  v teréne častejšie ako len pred voľbami.

Autor článku:
Lucia Ďuriš Nicholsonová

Lucia Ďuriš Nicholsonová – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 3. mieste.

Vizitka kandidátky do europarlamentu za SaS

Lucia Ďuriš Nicholsonová je kandidátkou číslo 3 strany SaS pre eurovoľby 2019. Je podpredsedníčkou NR SR, tímlíderka SaS pre sociálne veci a sociálne vylúčené spoločenstvá (rómske komunity). Aktívne rieši nielen sociálnu oblasť, ale tiež boj proti korupcii, nevynímajúc korupciu pri prerozdeľovaní eurofondov. Je ideálnou kandidátkou na europoslankyňu do Výboru EP pre sociálne záležitosti, ktorá bude v Bruseli zastupovať záujmy slovenských občanov – od seniorov cez zdravotne postihnutých občanov až po mladé rodiny s deťmi.

Viac o autorke môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>   |   Instagram >>   |

Lucia Ďuriš Nicholsonová kandidátka do EP 2019