Program Erasmus+ je tu už viac ako tri dekády a je jedným z najúspešnejších európskych programov zacielený na vzdelávanie mladých ľudí a rozvoj ich schopností. Okrem toho prirodzeným spôsobom učí o výhodách EÚ, mladí ľudia si ich vyskúšajú doslova na …

novy-erasmus-eurovolby-2019-sas

… vlastnej koži a nie iba pri suchom učení histórie. Erasmus+ ponúka aj stáže – odbornú prípravu budúcich profesionálov priamo na pracoviskách a v organizáciách podľa vybraných študijných odborov.

Podľa údajov Európskej komisie dostal jeden z troch stážistov z programu Erasmus+ ponuku zamestnania od spoločnosti, v ktorej stážoval. Po piatich rokoch od skončenia štúdia je miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí študovali alebo pracovali v zahraničí, o 23 percent nižšia. Súčasný program Erasmus+ prebieha od roku 2014 do 2020, a práve teraz sa v Európskom parlamente rokuje o jeho budúcej podobe. Čo nás teda čaká?

Počas svojho viac ako desaťročného pôsobenia ako inštitucionálny koordinátor programu Erasmus+ som sa stretol s rôznymi bariérami, ktoré študentom znemožňovali zúčastniť sa vzdelávacích programov za hranicami Slovenska. Dôvody sú širokospektrálne: od zdravotných až po sociálne. Finančná podpora študijných pobytov v zahraničí v rámci programu Erasmus+ postačuje zdravým, finančne nezávislým študentom maximálne na pokrytie nákladov na ubytovanie. Vreckové im často poskytujú rodičia alebo si vedia vypomôcť príležitostnými brigádami a sociálnymi štipendiami.

Uchádzači bez finančného zázemia alebo s postihnutím to jednoducho nemajú ľahké. Nedostupnosť Erasmu pre menej „šťastné“ skupiny bola vždy predmetom kritiky (napr. táto štúdia 2016), Únia vraj financuje štúdium už tak privilegovaným jedincom, ktorí si ho v zahraničí môžu dovoliť sami. Nejakým spôsobom znevýhodnení študenti alebo mladí profesionáli sa pritom dennodenne boria s prekážkami – nejde len o absenciu bezbariérového prístupu cestou na univerzitu či podpory osobnej asistencie. Rozdiely sa prehlbujú ďalším nedostatkom príležitostí a prestupujú do ich profesionálneho života.

Hodnota celého programu sa preto odvíja od toho, ako sú jeho financie použité a či nevytvárajú duplicitu k prirodzenej mobilite. Na konci februára 2019 sa vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie (CULT) v Európskom parlamente preto rozhodlo, že nový Erasmus+ 2021-2027 bude viac myslieť na všetkých tých, ktorí doposiaľ nemali možnosť rozvíjať sa za hranicami svojej domovskej krajiny. To, že to Európsky parlament myslí vážne, dokazuje aj plánované trojnásobné navýšenie rozpočtu v nadchádzajúcom období.

Ako má Erasmus+ vyzerať po roku 2020?

  • Granty z programu Erasmus nikdy nestačia na úplné pokrytie nákladov študentov. Cieľom je preto uľahčiť zapojenie ľudí, ktorí majú iba obmedzené možnosti. Majú sa rozšíriť podporné opatrenia ako jazykové kurzy, administratívna podpora, spolupráca so sociálnymi pracovníkmi a orgánmi. Plánujú sa podporiť aj online vzdelávania a IT nástroje pre väčšiu flexibilitu smerujúcu k zlepšeniu dostupnosti vzdelávania.
  • Ľudia z finančne znevýhodneného prostredia by mali dostať možnosť finančnej podpory ešte pred začatím programu, napríklad z Európskeho sociálneho fondu alebo národných schém.
  • Mobilita učiteľov bude po novom rozšírená o cieľ motivovať a vzdelávať marginalizované skupiny.
  • Vytvorenie stredísk pre odbornú prípravu – nadnárodné platformy poskytujúce odbornú prípravu, napríklad v oblasti digitálnych technológií.
  • Väčší dôraz aj na málo kvalifikovaných dospelých, celoživotné vzdelávanie či žiakov nižšieho stupňa vzdelávania.
  • Rozšírené možnosti spolufinancovania a spolupráce s ostatnými európskymi programami, aj štrukturálnymi a investičnými fondmi s cieľom dosiahnuť lepšiu adresnosť pre menej rozvinuté regióny.

Je tiež vidieť snahu o odstránenie nadbytočnej administratívy, a to hlavne pre menšie organizácie. Každý absolvent Erasmu si určite pamätá, koľkými byrokratickými „papierovačkami“ si musel prejsť. Nóvum ale spočíva predovšetkým v snahe zabezpečiť rovnosť šancí a búraní ekonomických, sociálnych a kultúrnych bariér. Ide o jasný odkaz EÚ, že Erasmus už nemá byť iba pre vyvolených.  Predmetom debát však ostáva, či bude sociálna inklúzia v praxi vlastne aplikovateľná a či sa má miešať s cezhraničnou mobilitou. Veľmi tak bude záležať na tom, akým spôsobom sa tento nový aspekt zapracuje na úrovni členských štátov.

Erasmus+ vo Veľkej Británii a blížiaci sa Brexit

Existujúce študijné programy európskych študentov v Británii a Britov v EÚ by nemali byť ohrozené ani v prípade brexitu bez dohody. Výbor pre vzdelávanie už 5. februára prijal súhlasné stanovisko k pokračovaniu financovania všetkých aktivít programu Erasmus+, ak by Spojené kráľovstvo odišlo z EÚ bez akejkoľvek dohody. Ak boli vaše aktivity potvrdené pred 30. marcom 2019, budú financované ešte rok po tomto dátume.

Populizmus si našiel cestu aj do Erasmus+

Ako poukázal už Dvor audítorov vo svojej správe z júla 2018, Erasmus+ má veľké medzery v dosahovaní konkrétnych výsledkov, a tak aj pridanej hodnoty na úrovni EÚ. Posilňuje síce európanstvo a dlhodobo prispieva k rozvoju schopností, ale zlyháva v stanovovaní jasných a merateľných výsledkov. Túto vlastnosť má Erasmus spoločnú s inými európskymi projektami a zaujímať by to malo predovšetkým tých, ktorí to celé platia – daňových poplatníkov.

Nanešťastie, ani tak oceňovaná iniciatíva ako Erasmus nedokáže uniknúť populistickým návrhom. Európsky parlament na rok 2019 odklepol 16 miliónový rozpočet pre idealistický nápad šéfa frakcie ľudovcov (EĽS – EPP), Manfreda Webera, menom „Discovery EU“. V skratke, ide o bezplatný poukaz Interrail na železničnú dopravu na 30 dní po celej EÚ pre 18-ročných Európanov, čo by malo umožniť približne 15 000 mladým ľuďom cestovať a získavať skúsenosti, ktoré prispejú k posilneniu „európskej identity“.

Rozdávanie prostriedkov z rozpočtu EÚ občanom na podobný účel je pre EÚ síce dobré promo, avšak z pohľadu pridanej hodnoty prináša viac otázok ako odpovedí. Náklady na myšlienku Interrail pre všetkých 18-ročných ľudí by sa napríklad vyrovnali príspevku vo výške 500,- EUR zo spoločného rozpočtu za každé narodené dieťa. Pekne to sumarizuje táto parlamentná otázka a odpoveď Komisie na tomto odkaze. A práve tento nápad sa dostal aj do návrhu na nový Erasmus+. Pri celkovom rozpočte na obdobie 2021-2027, ktorí poslanci navrhujú až vo výške približne 40 miliárd eur, treba pristupovať ku každému podobnému nezmyslu so zvýšenou opatrnosťou a hlasno ho odmietnuť.

Eurovoľby 2019 rozhodnú aj o Erasme+

O návrhu na nový Erasmus+ sa bude hlasovať už na najbližšom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu 27. marca 2019. V blížiacich sa eurovoľbách (25. máj 2019) bude témou sociálna inklúzia, ale zároveň aj efektívnejšie vynakladanie finančných prostriedkov. Strana Sloboda a Solidarita podporuje vzdelávanie a získavanie schopností prostredníctvom cezhraničnej mobility, pretože ju považujeme za oblasť, kde je jasne vidieť pridanú hodnotu európskej spolupráce. Okrem snahy o uľahčenie prístupu k odbornému vzdelávaniu vidíme priestor na zlepšenie v stále zložitom uznávaní akademických diplomov.

V súlade s našimi princípmi, budeme však vždy presadzovať aj to, aby mali podobné programy merateľné ciele a nezneužívali sa na marketing pomocou nesystémových opatrení typu „vlaky zadarmo pre mladých“. Tie už na Slovensku máme a vieme, že podobná politika nikam nevedie.

Preto si myslím, že mladí si od Európskej únie zaslúžia viac  – systémovú investíciu do svojej budúcnosti.

Autor článku
Michal Kozubík – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 9. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do Európskeho parlamentu Michal Kozubík pôsobí ako docent na Fakulte sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Prioritou jeho agendy je pomoc osobám so zdravotným a sociálnym znevýhodnením, deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a deťom vyrastajúcim bez rodičov. Náš kandidát do Európskeho parlamentu sa bude zasadzovať o to, aby ich hlas bol v Európskom parlamente počuť.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Instagram >>   |   Blog >>