1. Európska únia je priestor pre rozvoj Slovenska

Budúcnosť Slovenska vidíme v Európskej únii, ktorá je stabilným priestorom pre jeho ekonomický rozvoj a garantom jeho politickej slobody. Jednotný európsky trh je druhým najväčším ekonomickým priestorom na svete, na ktorý už 15 rokov majú neobmedzený prístup aj slovenské podniky. Spotrebitelia profitujú z väčšieho výberu a cenovej dostupnosti, pretože pri nákupoch už nie sú obmedzení národnými hranicami.

Sme eurorealisti. Na rozdiel od euroskeptikov, ignorujúcich výhody Európskej únie a euro-optimistov, ktorí majú krásne ideály, ale boja sa zmeny realizovať za cenu straty popularity. My tvrdíme, že Európska únia je výborný projekt, ale potrebuje reformu, ktorej naliehavosť zdôrazňuje aj odchod Veľkej Británie. V Európe preto vyžadujeme viac súťaživosti a ekonomickej slobody, nie harmonizáciu daní a kolektívne ručenie za dlhy nezodpovedných krajín.

Hodnotový kompas do Európskeho parlamentu SaS

Princípy, ktoré budeme v Európskom parlamente presadzovať

Európska únia je podľa našich predstáv zmluvným spoločenstvom suverénnych štátov postavenom na vzájomnom rešpekte a spoločnom trhu so štyrmi základnými slobodami. Ak nás zvolíte, nasledujúcich štrnásť princípov budeme presadzovať pri každom hlasovaní a prejave v mene slovenských občanov:

Hlásime sa k zásadám právneho štátu a spoločným demokratickým hodnotám

Našim vstupom do EÚ sme sa zaviazali dodržiavať základné európske hodnoty formulované v článku 2 Zmluvy o EÚ – rešpektovať ľudskú dôstojnosť, slobodu, demokraciu, rovnosť, právny štát a ľudské práva. Zároveň by sa ale k všetkým členským štátom malo pristupovať podľa rovnakého metra. Kroky inštitúcií EÚ voči členským štátom, ktoré tieto hodnoty porušujú, musia byť preto precízne a najmä objektívne odôvodnené. Nemali by slúžiť na kritiku legitímnych politík, napríklad v oblasti migrácie. Z toho dôvodu sa budeme pri súvisiacich návrhoch vždy rozhodovať na základe odborných analýz a nie politických preferencií.

2. Spoločný trh je zdrojom prosperity a štyri základné slobody treba chrániť a zdokonaľovať

Spoločný trh je zdrojom ekonomického rozvoja Slovenska a hlavným výdobytkom európskej integrácie. Chceme pokračovať v jeho ďalšej liberalizácii, odstraňovať administratívne a legislatívne bariéry brániace voľnému pohybu a bojovať proti diskriminácii našich občanov a podnikov. Najväčšie prekážky vidíme najmä na trhu poskytovania služieb, kde stúpa tendencia protekcionistických opatrení na ochranu vlastného trhu. Budeme podporovať otváranie trhu so službami v EÚ, aby sa slovenskí podnikatelia a pracovníci nemuseli v zahraničí venovať vypĺňaniu cudzojazyčných formulárov na úkor ich podnikania. Rozmach digitálnych služieb ukázal veľké nedostatky v ich cezhraničnom poskytovaní, preto sa zasadíme o zlepšenie ich dostupnosti pre slovenských občanov.

3. Dodržiavanie pravidiel bez výnimiek a diskriminácie

Nevyhnutný predpoklad pre správne fungovanie Únie sú jasné pravidlá a dohody, ktoré všetci hráči bez výnimky dodržiavajú. Pakt stability a rastu bol napríklad od svojho vzniku v roku 1998 porušený vyše 150-krát a ani raz neboli uplatnené sankcie. Z tohto dôvodu budeme vždy upozorňovať na nedodržiavanie pravidiel a žiadať Európsku komisiu o nápravu, keďže práve ona má byť strážkyňou európskych zmlúv.

4. Menej integrácie, ale efektívnejšie fungovanie

Princíp subsidiarity, teda rozhodovania na čo najnižšej úrovni, je v základných zmluvách zapísaný od roku 1992 (Maastrichtská zmluva), v praxi však prichádza k jeho chronickému porušovaniu. Budeme preto presadzovať jeho dôsledné uplatňovanie, aby členské štáty rozhodovali všade tam, kde európske riešenia nie sú nevyhnutnosťou, ale nadprácou na úkor ich právomocí. Národné vlády majú väčšiu demokratickú legitimitu a občanom musia pravidelne skladať účty. Zároveň podporujeme, aby sa spolupráca ešte viac prehĺbila v oblastiach, kde má najväčšiu pridanú hodnotu. Príkladom je vytvorenie Európskeho prokurátora, ktorý má prispieť k lepšiemu stíhaniu veľkých eurofondových podvodov a cezhraničných schém s DPH .

5. Princíp flexibility

Suverenita členských štátov musí byť rešpektovaná a každá krajina musí mať možnosť zvoliť si rýchlosť integrácie, ktorá jej vyhovuje a na existuje na ňu demokratická legitimita. Nútiť krajiny k „stále užšej únii“ byrokratickými metódami je nebezpečné a stupňuje euroskeptické nálady. Za pozitívne naopak považujeme využívanie princípu posilnenej spolupráce, v rámci ktorého sa v uplynulých rokoch niektoré členské štáty dohodli na užšej spolupráci ako v oblasti obrany, tak na zriadení Úradu európskeho prokurátora. Dôležité je, že tento režim spoluprácu členským štátom nevnucuje a má oporu v Lisabonskej zmluve (Šiesta časť, Hlava III ZFEÚ).

6. Európska obranná spolupráca má byť doplnkom k NATO

Za hlavný pilier európskej obrany považujeme NATO. V posledných rokoch však rastie tá časť obranných záujmov EÚ, ktoré EÚ spoločné s NATO nemá – a to najmä v regióne severnej Afriky. Rada EÚ preto pristúpila koncom roka 2017 k dohode o stálej štruktúrovanej spolupráci v oblasti obrany (PESCO), ktorej sa zúčastní 25 členských štátov. Výhodou PESCO má byť spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ a modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Platforma PESCO môže byť tiež užitočná pri zabezpečovaní bezpečnosti budúcich migračných táborov v severoafrickom regióne.

7. Rozpočtová zodpovednosť a automatické sankcie

Budeme stáť na strane maximálnej zodpovednosti každého člena eurozóny za svoje verejné financie. Spoločné ručenie za dlhy členských štátov sú z dlhodobého hľadiska najväčšia hrozba pre prežitie menovej zóny. Odmietame vykupovanie štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou a spoločnú garanciu za dlhy krajín eurozóny. Oboje považujeme za hrubé porušovanie článkov 123 a 125 Lisabonskej zmluvy a prerozdeľovanie rizík a strát v rámci eurozóny, čo môže už počas najbližšej ekonomickej krízy viesť k jej bolestivému rozpadu. Členstvo v eurozóne by malo byť podľa nás privilégiom, nie mlynským kameňom.

8. Eurofondy musia spĺňať princíp hodnoty za peniaze pre európskych občanov

Únia má podľa nás financovať len infraštruktúrne projekty európskeho významu prepájajúce ekonomiky členských krajín, politiky slúžiace na rozvíjanie štyroch základných slobôd občanov EÚ, a zabezpečovanie vonkajšej bezpečnosti s dôrazom na ochranu vonkajších hraníc. Naopak, zrušenie selektívnych dotačných politík by vytvorilo férovejšie podmienky na jednotnom trhu. Európska komisia musí zároveň oveľa dôslednejšie vymáhať zneužité európske zdroje.

9. Rozpočet Európskej únie treba zoštíhliť

Reformu vyžaduje aj príjmová stránka európskeho rozpočtu. Financovanie EÚ by sa malo obmedziť na priame príspevky členských štátov a významný podiel na výbere cla. Výška príspevkov sa započíta s príjmami z výberu cla, ktoré ostane príjmom eurorozpočtu. Za kľúčový princíp považujeme, že demokratická legitimita európskych inštitúcií pochádza výlučne od členských štátov a zásadne preto odmietame myšlienku rozširovania vlastných zdrojov EÚ a jednotných európskych daní.

10. Suverenita v otázke daňových sadzieb

Rozhodovanie o výške daní musí zostať v právomoci jednotlivých členských štátov. Nevyhnutným predpokladom je ponechanie a využívanie práva veta v daňových otázkach. Pre malé dobiehajúce ekonomiky akou je aj Slovensko je dôležité, aby dobiehali západ rýchlejším rastom produktivity a lákaním kapitálu atraktívnejším a menej zaťažujúcim daňovým systémom ako majú preregulované staré členské štáty. Považujeme preto za silný slovenský záujem, aby zachovanie práva veta a suverenity členských štátov v daňových otázkach presadzovali slovenskí poslanci Európskeho parlamentu, tak aj vláda SR.

11. Migrácia je výsostnou právomocou členského štátu

Čím vyššiu mieru slobody poskytuje schengenský priestor dovnútra, tým vyššie štandardy treba uplatňovať na jeho vonkajšej hranici. Podporujeme preto myšlienku spoločnej zodpovednosti členských štátov za ochranu vonkajšej hranice. Azylová a migračná politika však musí ostať suverénnym právom členských štátov. Spoločná politika v tejto oblasti by mohla Slovensko pripraviť o výhradné právo rozhodovať o tom, kto na jeho území môže žiť. Z pohľadu EÚ dlhodobo presadzujeme myšlienku posudzovania žiadostí o azyl mimo hraníc EÚ a efektívnejšie navracanie migrantov do krajín pôvodu.

12. Diskriminácia farmárov je hanbou Únie

Európska poľnohospodárska dotačná politika je v zajatí minulosti, keď povojnová západná Európa čelila nedostatku potravín. Našou prioritou bude odstránenie diskriminácie farmárov vyrovnaním dotačnej podpory medzi západnými a východnými členskými štátmi a postupný prechod európskeho poľnohospodárstva na fungovanie v trhových podmienkach.

13. Podporujeme dokončenie energetickej únie

Cieľom projektu energetickej únie je zaistenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom vytvorenia integrovaného trhu s energiou v rámci EÚ. Na to je potrebná dostavba a prepojenosť energetickej infraštruktúry medzi členskými štátmi, ďalšia liberalizácia trhu s energiou a harmonizácia relevantnej legislatívy, ktorá napomôže vyššej hospodárskej súťaži. Vytvorenie celoeurópskeho trhu zvýši efektivitu poskytovaných služieb a zníži ceny energie pre koncového spotrebiteľa. Únia okrem toho importuje vyše polovicu zdrojov energie na svoju spotrebu, najmä ropu a zemný plyn. Nevyhnutným predpokladom pre našu energetickú bezpečnosť je najmä diverzifikácia kľúčových dodávateľov energie a trás jej distribúcie.

14. Životné prostredie treba chrániť, s ohľadom na rozdielny vývoj v členských štátoch

Zhodujeme sa, že životné prostredie a prírodné bohatstvo treba dôsledne chrániť. Únia by aj  v tejto oblasti mala byť platformou, kde si štáty môžu prezentovať a porovnávať svoje najlepšie postupy. Spoločne s  nezaujatou vedeckou expertízou by potom slúžili ako podklad pre vytváranie odporúčaní. Rolu Únie vidíme v kreovaní pravidiel, ktoré budú efektívne riešiť najmä cezhraničné znečisťovanie a uplatňovať princíp „znečisťovateľ platí“. Legislatívu v oblastiach bez cezhraničného rozmeru, vytvárajúcu nové administratívne povinnosti či práva pre občanov a podnikateľov, by ale mali vytvárať členské štáty. Súčasne by neboli nanútené jednotné, prísne štandardy aj tým štátom, ktoré to môže poškodiť z pohľadu ich konkurencieschopnosti. Za slovenské prírodné bohatstvo musí totiž zodpovedať národná vláda, ktorú dokážu občania bezodkladne odmeniť alebo potrestať v parlamentných voľbách.