Dnes sa v Európskom parlamente odhlasovala nová Smernica o autorskom práve, vrátane jej najkontroverznejších článkov 11 a 13. Skupina europoslancov, kam patril aj Richard Sulík, urobila posledný pokus vymazať tieto škodlivé ustanovenia. Nakoniec však …

Smernica o autorskom práve - článok 11 a 13

… nevyhrali logické argumenty, odborné štúdie, ani petícia piatich miliónov ľudí a smernica bola prijatá.

Chýbalo iba 6 hlasov, aby sa o vymazaní článkov 11 a 13 aspoň hlasovalo v rámci pozmeňujúcich návrhov. Túto možnosť podporili europoslanci Jana Žitňanská, Branislav Škripek, Jozef Nagy, Anna Záborská, Monika Beňová a samozrejme, Richard Sulík. A hádajte, kto mohol dnešný výsledok zvrátiť? Práve slovenskí europoslanci, pretože až sedem z nich hlasovalo proti.

Mýty a rozprávky z Bruselu

Nikto nepochybuje o tom, že európske regulácie na ochranu autorských práv potrebujú reformu, pretože sú zúfalo neaktuálne. Žiadny zákon však nemôže zakonzervovať trhy, ktoré ho už dávno predbehli. Smernicu o autorskom práve obhajovali okrem veľkých vydavateľstiev aj hudobné a filmové štúdiá a ich argumentáciu nekriticky prebralo veľa politikov. Európska komisia vyvolala pobúrenie, keď zverejnila (a rýchlo vymazala) absurdný blog, v ktorom označila demonštrantov za googlom podplatenú „nebezpečnú bandu“.

Smernica o autorskom práve

Smernica o autorskom práve síce posilňuje práva autorov, ale zlyháva takmer vo všetkom ostatnom.

Po prvé, vôbec nie je jasné, ako má táto nová Smernica o autorskom práve prispieť ku kvalitnejšej žurnalistike. Sprievodná analýza návrhu Európskej komisie cituje prípad nemeckého vydavateľa, ktorý musel doložiť 22 000 podpisov autorov, aby mohol vymáhať svoje práva. Slabina tejto argumentácie je, že nemecký pohľad na autorské práva je veľmi špecifický. Pri tvorbe legislatívy pre celý jednotný trh sa tak Európska komisia riadila problémami v Nemecku, ktoré bolo najväčším podporovateľom a vzorom dnes prijatého textu.

Článok 11

Podľa článku 11 budú autorsky chránené všetky články v digitálnom prostredí, okrem „veľmi krátkych úryvkov“. Nikto ale netuší, aký presne „krátky“ úryvok môže byť, aby sa dal beztrestne zdieľať. Google, Facebook, či Seznam by v ideálnom svete euroúradníkov uzatvorili licenčnú zmluvu so slovenskými vydavateľmi, že ich zaradia do katalógu vyhľadávania. Google by si ale mohol tiež povedať, že na malých vydavateľov sa vykašle, alebo do Google News bude zahŕňať iba tie médiá, ktoré odplatu nežiadajú… A to sú napríklad konšpiračné stránky, ktoré na svoju prevádzku takmer žiadne zdroje nepotrebujú.

Pokles tržieb klasických vydavateľstiev má viacero príčin, vrátane strát z printovej reklamy a predplatiteľov, ale existuje minimum dôkazov, ak vôbec, že za to môžu v prvom rade služby typu Facebook. Vykonané právne a ekonomické analýzy k takýmto záverom neprišli. Výskumné centrum Európskeho parlamentu, prišlo dokonca k záveru, že vyhľadávače a platformy prispievajú k príjmom vydavateľstiev. Veľmi rapídne rastie počet ľudí, ktorí na médiá chodia priamo zo sociálnych sietí. Aj vďaka nim sa Denník SME nedávno pochválil rekordne vysokým počtom platiacich zákazníkov.

Európska komisia tak jednoducho zabudla na základné porovnanie benefitov, ktoré vydavatelia za BEZPLATNÉ šírenie obsahu na Facebooku majú. Štúdia z roku 2017 prišla k záveru, že našla …

“málo dôkazov o tom, že klesajúce príjmy z novín majú čo robiť s aktivitami agregátorov správ alebo vyhľadávacích nástrojov”.

Ticho nezostala ani akademická komunita zaoberajúca sa autorskými právami a viac ako 220 akademikov podpísalo najnovší list proti novým právam vydavateľom.

Šéfredaktori upozornili aj na to, že nemecký zákon nahráva gigantom ako je Google a byrokraciou zaťažuje najviac menších hráčov a záujemcov o vstup na trh. Väčšina čitateľov prichádza priamo na stránky veľkých vydavateľstiev a menší hráči sa naopak spoliehajú viac na prevádzku sprostredkovanú tretími stranami (napr. Google, Flipboard, Reddit, sociálne siete). Koho teda vlastne chceme obmedzovať?

Odstrašujúce príklady

Podobná legislatíva priniesla nevyspytateľné dôsledky v Nemecku a Španielsku. V Nemecku ani roky po jej zavedení nemajú vydavatelia stále žiadny podstatný zisk. Štúdia v Španielsku ukázala, že po 3 mesiacoch nového zákona online prevádzka klesla v priemere o 6,1% pre všetkých hráčov, ale u malých vydavateľov klesla až o 13,5%. Zákon tak konsolidoval trhové postavenie veľkých vydavateľstiev voči menším, prevažne on-line konkurentom. Návrh bol celkovo odmietnutý európskou spotrebiteľskou organizáciou BEUC, online knižnicami a vzdelávacími inštitúciami ako EBLIDA a spomínaná Wikipedia.

Google a Facebook spolupracujú už teraz

Facebook už nejaké dohody s vydavateľstvami uzatvorené má, príkladom je „Instant Articles“ – vydavateľský formát na zdieľanie článkov na Facebooku, Google tiež spolupracujú s vydavateľstvami v rámci Digital News Initiative. Dokonca aj Denník N získal od Googlu 333-tisíc eur na vývoj open-source predplatiteľského systému, ktorý bude môcť bezplatne využívať ktorýkoľvek vydavateľ na svete.

Natíska sa tak otázka, prečo stále potrebujeme článok 11, ktorý neobmedzí Google s armádou právnikov, ale bude komplikovať život všetkých ostatných.

Článok 13 alias filtrovacia mašina

Článok 13 zavádza zodpovednosť prevádzkovateľov sociálnych platforiem typu Facebook, ale aj slovenský Pokec, za obsah, ktorý nahrali používatelia. Predstavme si napríklad takého majiteľa parkoviska alebo usporiadateľa obrovskej párty. Na ich pozemku niekto vykoná niečo nelegálne a polícia zhabe ich… A čo by mali podľa smernice urobiť platformy?

No predsa uzatvoriť licencie s miliónmi rôznych používateľov! Túto tému spopularizoval aj najznámejší slovenský youtuber GoGo, jeho video videlo viac ako 118 tisíc ľudí. Prenesenie zodpovednosti na internetové platformy má zvýšiť šance tvorcov na získanie “spravodlivejšej” odmeny. Nová Smernica o autorskom práve síce neobsahuje implicitne „nahrávacie filtre“, ale z technického hľadiska bude pre platformy nemožné, aby bez nich dopredu predvídali, aký obsah užívatelia nahrajú.

Z pohľadu používateľov sa vytvára záväzok na úrovni poskytovateľa služieb, takže naďalej budú môcť uverejňovať svoj obsah. Avšak bude existovať veľké riziko, že práve kvôli preneseniu zodpovednosti budú ich príspevky často filtrované a neprávom odstránené.

ContentID

Pre menšie platformy by takéto náročné požiadavky znamenali neprekonateľnú výzvu z finančného aj technického hľadiska. Youtube má už dnes systém na rozoznávanie obsahu, tzv. ContentID a tak sa nové pravidlá skôr zvýhodnia veľkých gigantov, na úkor menších podnikov. Podobný efekt malo s odstupom času aj GDPR.

Ani ContentID však po rokoch vývoja a miliónových investíciách nefunguje tak, aby vyhovoval požiadavkám navrhovanej smernice. Systémy nebudú zatiaľ vedieť vyhodnotiť, či ide o porušenie autorského práva alebo o paródiu, či meme, kritiku alebo obyčajné hranie hudby v pozadí.

Tajnosti v priebehu rokovaní

Vo februári sa členské štáty dohodli na spoločnej pozícii, resp. francúzsko-nemeckom kompromise, ktorý z pôsobnosti článku 13 vylučuje malé a stredné podniky, ale iba tie spĺňajúce prísne kritériá – nepôsobia na trhu dlhšie ako 3 roky, nedosahujú ročný obrat nad 10 mil. eur a nedosahujú návštevnosť viac ako 5 mil. užívateľov mesačne. V praxi sú to nesplniteľné kritériá, podobných platforiem je absolútne minimum.

Slovensko bolo pôvodne proti tejto dohode, spolu s Talianskom, Poľskom, Fínskom, Švédskom a Maltou. Sme malá ekonomika, v ktorej malé a stredné podniky tvoria absolútnu väčšinu trhu. Čuduj sa svete, ale naša vláda nakoniec otočila a Smernicu o autorskom práve v tomto znení podporila – otázka znie, prečo?

K tomu sa dá povedať (slušne) len jedno: Euroskeptizmus v Európe rastie aj preto, že voliči prestávajú veriť svojim vládam, ktoré im nevysvetlia svoje rozhodnutia. Podobné tajné dohody sú presný opak toho, čo dnes potrebujeme.

Čo teraz?

Odsúhlasená Smernica o autorskom práve obsahuje aj pozitívne prvky, napríklad posilnenie vyjednávacej pozície autorov a online encyklopédie sú od niektorých povinností oslobodené. Aktuálna verzia článku 13 ich však zatlačí do úzadia, pretože poškodí digitálny ekosystém, obmedzí používateľov sociálnych sietí a dokonca môže spôsobiť nedostupnosť zahraničných služieb. Utrpí tiež už tak slabá európska konkurencieschopnosť v digitálnych službách a posilní sa úloha gigantov typu Youtube na úkor malých, začínajúcich platforiem.

Slovensko nemá zástupcu vo Výbore pre právne veci Európskeho parlamentu (JURI), v ktorom sa o návrhu rokovalo najviac, pretože žiadny z našich poslancov nie je právnik. Aj z toho dôvodu sa uchádzam o váš hlas v najbližších eurovoľbách. Právne akty Európskej únie musia reflektovať reálny život občanov, či podnikateľov a nie zastupovať záujmy vyvolených v snahe ochrániť ich pred prirodzeným pokrokom.

Podpis smernice v Rade ministrov, kde nás zastupovali predstavitelia z Ministerstva kultúry, je už pravdepodobne iba formalitou. Po odobrení smernice ju budú členské štáty musieť do dvoch rokov prevziať do vlastného právneho poriadku. Ako poslanec Národnej rady SR som sa rozhodol interpeláciou obrátiť priamo na ministerku kultúry, aby vysvetlila, prečo Slovensko výsledné znenie smernice podporilo a nepridalo sa ku krajinám, ktoré ho spoločnou deklaráciou odmietli.

Autor článku:
Alojz Baránik – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 2. mieste.

Vizitka kandidáta

Kandidát do Európskeho parlamentu Alojz Baránik v eurovoľbách 2019 kandiduje za politickú stranu SaS z druhého miesta, ako člen TOP tímu Jurzyca-Baránik-Ďuriš Nicholsonová. Alojz Baránik je dlhoročný právnik a tímlíder Sloboda a Solidarita pre spravodlivosť. Slovensko by jeho zvolením získalo zástupcu vo Výbore pre právne otázky (JURI), v ktorom sa schvaľujú dôležité zákony aj pre Slovensko.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>