Sociálna politika EÚ je opäť témou iniciatívy Európskej komisie. Komisia o tom utorok informovala vo svojej tlačovej správe s názvom “Komisia otvára diskusiu o efektívnejšom rozhodovaní v sociálnej politike EÚ”. Z tohto názvu sa môže zdať, že takúto iniciatívu …

Kvalifikovaná väčšina - Sociálna politika EÚ

… by nemohol nikto na svete odmietnuť. Kto by už len nechcel efektívnejšie rozhodovanie v sociálnej politike EÚ alebo efektívnejšie rozhodovanie kdekoľvek? Pravda je žiaľ iná a prístup Komisie smeruje k presnému opaku, čiže menej efektívnemu rozhodovaniu v sociálnej politike Európskej únie.

Kvalifikovaná väčšina a oslabenie suverenity

Európska komisia konkrétne chce, aby sa vo viacerých oblastiach sociálnej politiky EÚ rozhodovalo tzv. kvalifikovanou väčšinou, namiesto dnešného jednomyseľného hlasovania. Kvalifikovaná väčšina pritom na rozdiel od jednomyseľného hlasovania znamená, že na schválenie stačí, aby za návrh hlasovalo minimálne 55% členských štátov, ktoré predstavujú minimálne 65% obyvateľov Európskej únie. To však so sebou prináša zásadné problémy. Prvým problémom je to, že krajiny prichádzajú o ďalšiu časť svojej suverenity. To je obzvlášť problém v prípade malých krajín ako je Slovensko, keďže váha ich hlasu je pri kvalifikovanej väčšine vďaka jej druhej podmienke menšia, ako váha hlasu väčších krajín.

Menej efektívna sociálna politika EÚ

Druhým problémom je to, že rozhodovanie o sociálnej politike EÚ by fakticky bolo menej efektívne. Samozrejme, je pravdou, že na úrovni Európskej únie by sa ľahšie a rýchlejšie schvaľovali riešenia, s ktorými by inak niektoré štáty mali problémy. No to zároveň priamo bráni konkurencii pri hľadaní nápadov a riešení. Namiesto toho, aby sa ukázalo, ktoré riešenie v sociálnej politike funguje najlepšie, by Európska únia nariadila rovnaký prístup pre všetky krajiny.

Problémom je aj to, že zatiaľ čo dané riešenie môže byť najlepšie pre konkrétnu krajinu alebo trebárs aj väčšinu krajín EÚ, pre iné krajiny môže byť vhodné niečo iné. Jedna veľkosť pre všetkých je jednoducho málo. “Rýchlejšie” a “efektívnejšie” rozhodovanie by tak reálne znamenalo len to, že jednotlivé krajiny budú môcť byť fakticky donútené k prevzatiu politík, o ktoré nemajú záujem.

Pri dnešnom jednomyseľnom, a teda konsenzuálnom rozhodovaní veľké krajiny musia viesť diskusiu a hľadať presvedčivé argumenty. Pri hlasovaní kvalifikovanou väčšinou môžu jednoducho nesúhlas viacerých menších krajín ignorovať. To povedie prinajlepšom k efektívnejšiemu presadeniu konkrétneho rozhodnutia, ale nie k efektívnejším výsledkom. Namiesto toho, aby sa sociálna politika Európskej únie posúvala k ešte väčšej centralizácii by tak EÚ mala podporovať radšej väčšiu diverzitu a konkurenciu riešení. Koniec koncov, ak je nejaké riešenie v rámci sociálnej politiky EÚ skutočne dobré, členské štáty ho radi prijmú aj samy od seba a bez donútenia.

Zdroj: 1. http://europa.eu/rapid/press-release_IP-19-2118_sk.htm