Správa o Slovensku 2019 | Dňa 27.2. vydala Európska komisia Správu o Slovensku 2019, ktorá je súčasťou tzv. zimného balíčka Európskeho semestra. Tieto správy vydáva Komisia každoročne pre všetky členské štáty Európskej únie. Slúžia ako podklad pre diskusie s členskými štátmi o smerovaní ich vnútroštátnych politík.

Správa o Slovensku 2019 - Európska komisia

Správu o Slovensku 2019, ktorá je súčasťou zimného balíčka Európskeho semestra si môžete downloadnuť do počítača kliknutím na ikonku PDF.
Správa o Slovensku 2019 - Európska komisia
Alebo si ju môžete pozrieť priamo v prehliadači >>

 

V apríli majú členské štáty Európskej únie predložiť národné programy reformných priorít a krajiny eurozóny zároveň programy stability. Z nich sa bude vychádzať v odporúčaniach Komisie pre jednotlivé krajiny na 2019-2020, ktoré vyjdú koncom jari 2019.

Správa o Slovensku 2019 sa venuje …

Správa o Slovensku sa venuje hospodárskej situácii a trendom, investíciám, zdaňovaniu, zdravotníctvu, politikám zamestnanosti, vzdelávaniu, podnikateľskému prostrediu, ako aj kvalite verejnej správy s dôrazom na boj proti korupcii, verejné obstarávanie, súdnictvo, eurofondy a riadenie ľudských zdrojov či sektorovým politikám (výskum a inovácie, energetika a životné prostredie). Vyhodnocuje pokrok Slovenska v jednotlivých politikách, poukazuje na výsledky a upozorňuje na výzvy a pretrvávajúce problémy.

Podľa analýzy Európskej komisie sa Slovensku v súčasnosti ekonomicky darí, ale zaostáva v oblastiach kľúčových pre budúci rast, ako napríklad v týchto oblastiach:

Podnikateľské prostredie

Podľa správy podnikateľské prostredie pomaly stráca svoje výhody. Európski investori poukazujú na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, korupciu, nespravodlivé  praktiky vo verejnom obstarávaní a pri využívaní finančných prostriedkov Európskej únie, nízku právnu istotu a nedostatočnú podporu výskumu a vývoja. Pre podniky je problémom tiež nedostatočná predvídateľnosť a časté zmeny právnych predpisov (napr. daňových), administratívna záťaž, nedostatočná výkonnosť verejného sektora, a tiež politický vplyv na niektoré regulačné agentúry.

Hospodársku  konvergenciu  by mohlo  zlepšiť  odstránenie  určitých  regulačných prekážok. Slovensko tiež patrí medzi členské štáty EÚ, v ktorých je na vyriešenie platobnej neschopnosti firiem potrebný najdlhší čas (štyri roky).

Kvalita inštitúcií

Verejná správa nedosahuje primeranú účinnosť v dôsledku nedostatočnej spolupráce medzi administratívnymi úrovňami, ako aj v dôsledku častých legislatívnych, regulačných a daňových zmien.  Problémom je naďalej korupcia, pričom boj proti  nej sťažujú organizačné a procesné nedostatky na úrovni polície a prokuratúry, ako aj slabá ochrana oznamovateľov nezákonnej činnosti. Pretrvávajúcou výzvou je naďalej zlepšovanie účinnosti justičného systému. Hoci k zlepšovaniu  celkovej  účinnosti  systému dochádza, pretrvávajú obavy o vnímanú nezávislosť súdnictva.

Dane

Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere DPH je jedna z najvyšších v EÚ.

Trh práce na Slovensku

Komisia vyzdvihuje nízku nezamestnanosť v treťom štvrťroku 2018, ale poukazuje na mieru dlhodobej nezamestnanosti, ktorá sa medziročne znížila o jeden percentuálny bod na 4,0 %. To je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 2,9 %. Priemerná dĺžka dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku patrila medzi najvyššie v EÚ. Súčasné tempo vytvárania pracovných miest vidí ako neudržateľné najmä kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily a nízkej ochoty Slovákov cestovať v rámci SR za prácou, či nedostatočným výsledkom v oblasti vzdelávania. Nedostatkom naďalej zostáva aj nízka účasť Rómov na trhu práce.

Vzdelávanie a inklúzia

Výrazná zaostalosť niektorých regiónov –  situácia je obzvlášť kritická na juhovýchode krajiny s vysokou úrovňou chudoby a sociálneho vylúčenia. Účinnosť politík na zlepšenie sociálnej inklúzie  znevýhodnených skupín brzdia nedostatočné  kapacity  sociálneho bývania, neefektívne štruktúry riadenia a nízka atraktívnosť sociálnej práce.

V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dochádza k reformám, no problematická je naďalej ich nevyhovujúca kvalita a nedostatočná inkluzívnosť. Výdavky na vzdelávanie v posledných rokoch klesajú a výsledky vzdelávania sa zhoršili. Problematickými aj napriek istým opatreniam ostávajú: platová neatraktivita pre potenciálnych učiteľov, začlenenie Rómov do vzdelávania, účasť žien na trhu práce kvôli nedostatku zariadení starostlivosti o deti, či predčasné ukončenie  školskej  dochádzky (oveľa častejšie ako v iných krajinách).

Justícia

Pretrvávajú problémy týkajúce sa efektívnosti, nezávislosti a kvality  justičného systému. Napriek viacerým reformám, ktoré v niektorých oblastiach viedli k zlepšeniam, dlhodobé  obavy týkajúce sa  nezávislosti súdnictva zostávajú prevažne nezmenené a nezdá sa, že by sa riešili (napr. čas potrebný na vyriešenie občianskoprávnych a obchodných sporov sa v roku 2017 zvýšil na 171 dní v porovnaní so 130 dňami v roku 2016). Systém správneho súdnictva dosahuje dobré výsledky, vo  všeobecnosti sa darí  zvládať  nápor prípadov.

V procese  výberu  sudcov  Ústavného súdu napriek určitým zlepšeniam smerom k vyššej transparentnosti  aj  naďalej  dochádza  k sporom, pričom  akékoľvek  zdržanie  pri  vymenovaní ústavných sudcov, ktoré má prebehnúť vo februári 2019, alebo ich nevymenovanie by mohlo narušiť fungovanie Ústavného súdu.

Korupcia na Slovensku

Slovensko zostáva medzi členskými štátmi EÚ s najhoršími výsledkami, a preto je nevyhnutné prijatie nových politických opatrení. V rebríčkoch hodnotenia etiky a korupcie, ako aj v oblasti zneužívania verejných zdrojov, zvýhodňovania pri rozhodovaní za rok 2018 Slovensko v porovnaní s inými členskými  štátmi EÚ dosiahlo veľmi slabé výsledky. Ďalšie problémy: konflikty záujmov vo verejnej správe nepodliehajú primeranému dohľadu, funkčná nezávislosť polície zostáva obmedzená, právne predpisy o ochrane oznamovateľov nekalých praktík boli účinné len v obmedzenom počte prípadov, počet prípadov vyšetrovania veľkej korupcie sa mierne zvýšil, ale zostáva veľmi nízky.

Využívanie finančných prostriedkov EÚ brzdí nedostatok kapacít a neefektívnosť. Úroveň prideľovania  finančných  prostriedkov konečným príjemcom zostáva nízka. V dôsledku toho    Slovensko stratilo finančné prostriedky vo výške 120 miliónov EUR určené na výskum, inovácie a regionálny rozvoj.

Iné

Problémom je tiež energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku.

Výzvou pre Slovensko z pohľadu životného prostredia sú kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vôd, ako aj ochrana lesov.

Nedostatočné cestné a železničné dopravné siete bránia bezproblémovej a efektívnej doprave a tranzitu.