Inovácie | Politika bola vždy plná princov na bielych koňoch. Hovorili a hovoria, že prinášajú lepší život. Na otázku ako, vymenujú množstvo moderne znejúcich cudzích slov. Znie to odborne, a teda nádejne. Skutočné zlepšenia sú však založené na konkrétnych …

Inovácie zvýšia konkurencieschopnosť

… krokoch. Sú síce menej atraktívne na prvé počutie, ale ako jediné prinášajú výsledky.

Tak je to aj s frázou o …

“zvyšovaní konkurencieschopnosti pomocou inovácií”.

Konkurencieschopnosť je nepochybne niečo, o čo sa treba usilovať. Ale len ak si pod ňou nepredstavujeme „svetový mier“, prázdne, hoci atraktívne slovo sľubujúce riešenia všetkých problémov spoločnosti. Vtedy nielenže nepomôže, ale vytlačí z verejnej diskusie a programov skutočné riešenia. Lebo skutočné riešenia v sebe obsahujú veľa práce a páčia sa aj preto oveľa menšiemu počtu ľudí, než pekné slová. Nie je tomu tak len dnes a len u nás. Presne takto to napísal nositeľ Nobelovej ceny Paul Krugman o prejave predsedu Komisie EÚ Jackuesa Delorsa už v roku 1993.

Európa vtedy čelila vysokej nezamestnanosti a odborníci hlásili, že je to aj pre vysoké daňové zaťaženie práce a štedré podpory a očakávali, že Delors v kľúčovom prejave povie ako ďalej. Lenže on si zahral úlohu princa na bielom koni a povedal, že riešenia vtedajších problémov prinesie vyššia konkurencieschopnosť. Nič sa nevyriešilo, ale Delors bol za pekného.

Konkurencieschopnosť – prostriedok k lepšiemu životu

Ak má byť konkurencieschopnosť prostriedkom k lepšiemu životu, musíme si povedať, aké kroky si vyžaduje. Vrátane vytvárania prostredia pre inovácie.

Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) platí, že recepty na prosperitu sú podobné vo všetkých krajinách, bez ohľadu na ich vyspelosť alebo zdroje bohatstva.

Platí teda, že kvalitné súdnictvo, podnikateľské prostredie, školstvo, zdravotníctvo, ale aj prostredie pre inovácie sú potrebné a užitočné všade. Stále teda platí, že ak sa chce Slovensko posunúť dopredu, musí zlepšiť efektívnosť právneho rámca, znížiť záťaž štátnej regulácie, zjednodušiť prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile, pripravovať deti na kritické myslenie, znížiť deformácie hospodárskej súťaže spôsobené daňami a dotáciami, zmeniť systém prijímania a prepúšťania zamestnancov, znížiť daňové zaťaženie práce, zmeniť postoj k podnikateľskému riziku, zvýšiť sofistikovanosť nakupujúcich.

Potiaľ fajn. Ani princ na bielom koni by to nenapísal inak. Lenže teraz to treba realizovať. Prejdime si preto body, v ktorých podľa WEF výrazne zaostávame a kde je pri nich hranica medzi prázdnymi frázami a skutočným tlakom na riešenie:

Zvýšiť efektívnosť právneho rámca. Jednoduché?



Ani nie. Dá sa to len napriek odporu silnej časti spoločnosti. Stačí si pripomenúť boj o presadenie čestných a odborne pripravených kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Alebo odôvodnenie rozhodnutia o pokute 200 tisíc eur, ktorú dostal môj kolega za kritiku sudkyne: vraj vysokú pokutu dostal preventívne, aby poslanci už tak neútočili. Iným slovom, na výstrahu. Žiaden princ na bielom koni sa nezastal práva na kritiku sudcov.

Znížiť záťaž štátnej regulácie? Ľahká úloha?

Tak sa spojme napríklad pri presadzovaní princípov ako „sunset clause“, teda automatického ukončenia niektorých zákonov, ak sa nepreukáže ich prínos, alebo princípu „one in – two out“ (na prechodné obdobie), čiže odbúranie dvoch regulačných pravidiel, keď sa jedno príjme.

Zjednodušiť prístup ku kvalifikovanej pracovnej sile?

Princ na bielom koni to sľúbi. Ale presadzuje sa to ťažko. Napríklad meraním a zverejňovaním úspešnosti absolventov v praxi podľa jednotlivých škôl. Technicky aj politicky je to náročná práca.

Kritické myslenie

Pripravovať deti na kritické myslenie sa zdá byť jednoduché. Kým si nespomenieme na prípady, keď sa v učebniciach ocitli napríklad texty o chlapcovi, ktorý žije s osamelou mamou, ktorú navštevuje sused. Minister školstva ich „vytrhol z učebnice“. Nečudo, že škola potom radšej učí Ludolfovo číslo než kritické myslenie. To je v našej spoločnosti bezpečnejšie. Kto z politikov okrem SaS sa zastal kritického myslenia v tomto prípade?

Aj zníženie deformácie hospodárskej súťaže daňami a dotáciami na je pekný cieľ. Z bieleho koňa sa pekne prednáša. SaS ale aj tu vie, koľko námahy dá zostavenie programu a súčasne jeho presadzovanie, keď treba bojovať proti výnimkám, ktoré dostanú konkrétne firmy či odvetvia. Spomeňme si na Dankovu daň na potraviny, ktorej výnos mal ísť firmám vybraným ministerkou za SNS. Alebo na výhody pre 22 kúpeľov, z ktorých 21 bolo v bohatších regiónoch Slovenska, na podporu startupov, či na úľavu pre „vedecké firmy“ či firmy podnikajúce v rekreačnom biznise. Spomeňme si s akou neznesiteľnou ľahkosťou presadil Fico stimuly „náhodou“ opäť a opäť do už bohatších regiónov a koľko princov na bielom koni sa vtedy pridalo k protestom SaS.

Princovia na bielych koňoch želajúci ľuďom svetový mier nepomohli veľmi ani v našom boji za pružnejší zákonník práce a iba málo pri znižovaní daňového zaťaženia práce.

Koľko princov na bielom koni nám pomáha presvedčiť spoločnosť, aby oceňovala podnikateľské riziko? Teda to, že podnikateľ musí deväťkrát zlyhať, aby na desiaty krát zarobil a kompenzoval si straty z predchádzajúcich neúspešných projektov? Málo. Mnohí sa ale pridali na stranu Fica s jeho doktrínou …

„peniaze treba brať tam, kde sú“.

Inovácie

No a ak chceme ekonomiku, ktorej pomôžu inovácie, tak napríklad ich nákup nemôže byť deformovaný zo strany vlády, ako to bolo pri miliarde na informatizáciu verejnej správy so slabými výsledkami. Preto treba aj tu merať a zverejňovať výsledky a súčasne nefinancovať projekty, ktoré ich neprinášajú. Inak si tí, ktorí sú schopní prinášať inovácie, zvyknú, že môžu zarobiť peniaze aj bez nich. Inovácie dusia aj všetky spomenuté príklady podpory vláde blízkych subjektov. Ak vláda (aj od inovátorov) vyberie stovky miliónov eur a podporí investorov zamestnávajúcich ľudí v pásovej výrobe, nemôže sa čudovať, že inovatívne projekty pridusí.

Toľko k vybraným oblastiam, v ktorých sme podľa WEF výrazne zaostali. Hoci v nich zdanlivo inovujeme, čo sa len dá.

Skutočné inovácie naozaj zvýšia konkurencieschopnosť a tá prispeje ku zvýšeniu kvality života. Súčasná vláda im však viac škodí než pomáha. Pre jej kroky v oblasti inovácií platia slová Ludwiga von Misesa:

„Pokrok je presne to, čo pravidlá a regulácie nepredpokladali“.

Autor článku:
Eugen Jurzyca – v eurovoľbách 25. mája 2019 kandiduje na 1. mieste.

Vizitka kandidáta do EP

Kandidát do EP Eugen Jurzyca je líder kandidátky strany SaS pre eurovoľby 2019. Eugen Jurzyca je významný slovenský ekonóm a spoluautor návrhu reformy Európskej únie pod názvom “Manifest slovenského eurorealizmu”. Ideálny kandidát na europoslanca do európskeho Výboru pre vnútorný trh, ktorý dokonale rozumie verejným financiám.

Viac o autorovi môžete nájsť tu:
Životopis >>   |   Facebook >>   |   Twitter >>   |   LinkedIn >>   |   Website >>

Inovácie - Kandidát do EP 2019 Eugen Jurzyca