Voľby do Európskeho parlamentu sú známe svojou dlhodobo nízkou účasťou. No nebolo tomu tak vždy. Na začiatku bola účasť v eurovoľbách pomerne slušná. Paradoxne tiež išlo o obdobie, kedy mal Európsky parlament najnižšie právomoci. Volebná účasť dosiahla svoj vrchol už v prvých eurovoľbách a v každých ďalších klesala. To sa však môže konečne zmeniť.

Voľby do Európskeho parlamentu - Volebná účasť

Eurovoľby a nízka volebná účasť

V roku 1979 sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu v histórii. Možno preto, že pre mnohých ľudí boli celoeurópske voľby kuriozitou, získali rekordne vysoký výsledok - zúčastnilo sa ich až 62% voličov. V ďalších eurovoľbách v roku 1984 však volebná účasť poklesla na 59%. Neskôr sa ukázalo, že nešlo o náhodu, ale o trend. Volebná účasť v eurovoľbách neprestajne klesala každými ďalšími eurovoľbami, až nakoniec v roku 2009 a 2019 dosiahla 43%.

Rekordné Slovensko a ďalšie zaujímavosti

Slovensko sa zúčastnilo eurovolieb trikrát - v roku 2004, 2009 a 2014. Aj tieto tri hlasovania však stačili na to, aby sa Slovensko stalo rekordérom v najnižšej volebnej účasti v celej histórii eurovolieb. Zatiaľ čo v roku 2004 v eurovoľbách na Slovensku hlasovalo 16,96% a v roku 2009 19,63% voličov, v roku 2014 to bolo len 13,05% oprávnených voličov, čo je historicky najnižšia účasť v rámci celej EÚ. Možnosť vstúpiť do rozhodovania EÚ tak využilo iba cca 560-tisíc občanov.

Nízku volebnú účasť neskresľuje len niekoľko "hriešnikov", ako je Slovensko. Nezáujem o eurovoľby je univerzálny. V posledných voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla volebná účasť až v 20 z 28 krajín EÚ menej ako 50%. Aj tieto nízke čísla sú navyše umelo vysoké. V štyroch krajinách EÚ je totiž účasť v eurovoľbách povinná. V tohtoročných voľbách bude účasť povinná už v piatich členských krajinách.

Nasledujúci článok História volieb do Európskeho parlamentu >>
Predošlý článok Hlasovací systém eurovolieb >>