Výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2019 v EÚ priniesli viacero nečakaných a dokonca bezprecedentných zmien. Účasť v týchto eurovoľbách bola po prvý krát vyššia ako v tých predošlých. Zároveň, dve najväčšie frakcie v Európskom parlamente po prvý …

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2019 v EÚ

… krát v histórii stratili väčšinu. Euroskeptici posilnili, no k obrovskému nárastu ich popularity nedošlo. A aj keď sú eurovoľby často považované za “druhoradé” voľby, v niektorých krajinách budú mať výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2019 v EÚ aj významný a prakticky okamžitý dopad na domácu politiku.

Veľká Británia

Vo Veľkej Británii mali eurovoľby 2019 veľmi zvláštne postavenie. V prvom rade, voľby do Európskeho parlamentu sa v Británii pôvodne ani nemali uskutočniť, keďže v tom čase už Veľká Británia nemala byť členom Európskej únie. Nakoniec si však Briti vyjednali ďalší odklad Brexitu a cenou za to bolo aj to, že musia usporiadať eurovoľby. A keďže Brexit by mal nastať najneskôr do 31. októbra tohto roka, europoslanci za Britániu by svoje mandáty mali využívať maximálne 4 mesiace. Po vystúpení Británie z EÚ navyše nastanú v Európskom parlamente významné zmeny, keďže časť voľných miest po britských poslancoch si rozdelia jednotlivé krajiny EÚ, vrátane Slovenska. Zo Slovenska si tak na vykonávanie svojho mandátu v EP bude musieť až do Brexitu počkať Miriam Lexmann z KDH.

Konkrétne vo Veľkej Británii vyhrala eurovoľby strana The Brexit Party pod vedením Nigela Faragea a získala 29 kresiel. Ďaleko za nimi sa umiestnili Liberálni demokrati, ktorí získali 16 kresiel, nasledovaní Labour s 10 kreslami, Green Party so 7 kreslami a Konzervatívnou stranou so 4 kreslami. Pre Labour, no najmä pre Konzervatívnu stranu, tak sú výsledky eurovolieb 2019 masívnou porážkou. To v kombinácii s dobrým výsledkom The Brexit Party zrejme vyvinie na britskú vládu tlak, aby k Brexitu, hoci aj bez dohody, skutočne došlo.

Francúzsko

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu znamenali porážku pre vládnu stranu aj vo Francúzsku. Strana LREM prezidenta Emmanuela Macrona totiž skončila na druhom mieste s 22,4% a 21 europoslancami, zatiaľ čo voľby vyhrala euroskeptická strana Národné zhromaždenie političky Marine Le Pen. To môže trochu skomplikovať život francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, keďže jeho politika bude mať v dôsledku týchto výsledkov o niečo menšiu autoritu.

Taliansko

Presne opačná situácia bola pri eurovoľbách v Taliansku. Vládna strana Lega premiéra Mattea Salviniho totiž voľby do Európskeho parlamentu s prehľadom vyhrala a upevnila si svoju pozíciu. Podľa výsledkov eurovolieb získala 34,33% hlasov, zatiaľ čo druhá najsilnejšia Demokratická strana získala len 22,7% hlasov. Salvini toto víťazstvo vníma podľa vlastných slov ako “historickú misiu”, ktorú mu dali voliči.

Grécko

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu v Grécku však boli pre vládnu stranu Syriza sklamaním. Vládna Syriza totiž skončila až na druhom mieste s 24% hlasov, zatiaľ čo opozičná strana Nová Demokracia eurovoľby vyhrala s 33% hlasov. Grécky premiér Alexis Tsipras vzhľadom na porážku svojej strany žiada nové voľby do gréckeho parlamentu. Tie by sa mohli uskutočniť už zhruba o mesiac, pravdepodobne 30. júna.

Po prvý krát vyššia účasť

Pri voľbách do Európskeho parlamentu doteraz vždy a bez výnimky platilo jedno pravidlo – každé eurovoľby mali nižšiu účasť ako tie predošlé. A tak zatiaľ čo v prvých eurovoľbách, v roku 1979, dosiahla účasť 62%, už v ďalších to bolo len 59% a takto postupne klesala účasť v každých eurovoľbách až na 43% v roku 2014. Eurovoľby 2019 tento trend po prvý krát zvrátili a účasť v nich dosiahla 50,5%. Bude zaujímavé zistiť, či ide o výnimku a už v ďalších eurovoľbách bude opäť nižšia účasť, alebo to naznačuje trend vyššieho záujmu ľudí o Európsku úniu.

Tradičné frakcie utrpeli

Najväčšími frakciami v Európskom parlamente sú dlhodobo Európska ľudová strana (EPP) a Progresívna aliancia socialistov a demokratov (SD). Tieto frakcie mali spolu v Európskom parlamente doteraz vždy väčšinu a tak fakticky, pokiaľ sa na niečom dohodli, hlasy iných frakcií ani nepotrebovali a vedeli danú vec schváliť aj samy. No v eurovoľbách 2019 získala EPP len 179 europoslancov a SD získala len 148 poslancov. Spolu tak majú 327 hlasov, pričom na väčšinu by potrebovali minimálne o 49 hlasov viac.

To znamená, že tieto frakcie sa v najbližších piatich rokoch budú musieť spoľahnúť aj na hlasy iných frakcií, ako sú napríklad ALDE, ECR, alebo Zelení. Naproti tomu tri euroskeptické frakcie v EP získali spolu 174 hlasov. To im dáva významnú politickú silu, no samozrejme, od väčšiny v Európskom parlamente to má ďaleko a preto nehrozí, že by euroskeptici dokázali sami zablokovať Európsky parlament. Problémom euroskeptikov je aj to, že zatiaľ čo odpor voči EÚ ich spája, v konkrétnych riešeniach sa často rozchádzajú, a preto nejde o takú jednotnú politickú silu ako by sa mohlo zdať.